Nielenže čínska armáda posilňuje svoju prítomnosť na ostrovoch, ktoré umelo vytvorila v Juhočínskom mori. Na jednom z nich vybudovala viac ako dvadsať budov, ktoré predstavitelia americkej armády považujú za sklady rakiet. Ide podľa nich o jeden z prvých vojenských testov administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more. Lenže nie je sama, nároky si robia aj Brunej, Malajzia, Filipíny, Taiwan a Vietnam. Čína preto vybudovala umelé súostrovie siedmych koralových ostrovov s leteckými základňami, na ktoré presúva svoje lietadlá. Nič na to nezmenilo ani to, že Trump snahy veľmoci Ďalekého východu označil za protiprávne.
Eskalácia napätia
Budovanie betónových štruktúr so zatiahnuteľnými strechami vnímajú anonymní činitelia americkej armády, ktorí hovorili s agentúrou Reuters, ako eskaláciu napätia. "Číňania nebudujú v Juhočínskom mori len preto, aby to robili, ale účelne. Tie štruktúry tam pripomínajú zariadenia, v ktorých sa skladujú protiraketové strely. Logickým vyústením preto je, že na tento účel aj slúžia," povedal jeden z predstaviteľov bezpečnostných zložiek.
"Spojené štáty zostávajú verné nevyzbrojovaniu Juhočínskeho mora," reagoval na otázky o podozrení hovorca amerického ministerstva obrany. Dodal, že všetci, ktorí si robia na vody nároky, by mali postupovať v súlade s medzinárodným právom.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Keng Šuang povedal v stredu, že nebude komentovať, či Čína plánuje rozmiestniť na koralových ostrovoch raketové systémy. "Čína iba normálne stavia na svojom území. To zahŕňa rozmiestnenie potrebných a zodpovedajúcich obranných zariadení. Medzinárodné právo to suverénnym štátom povoľuje," povedal podľa Reuters.
Minister zahraničia USA Rex Tillerson pri potvrdzovacom vypočutí pred Senátom minulý mesiac vyvolal hnev Pekingu, keď povedal, že by mu mal byť zakázaný prístup k stavbe v Juhočínskom mori. Prirovnal dokonca postup Číny k tomu, "ako si Rusko vzalo Krym". Pri odpovediach na následné otázky senátorov však svoje slová miernil. Udobriť si Peking sa snažil aj prezident Trump, ktorý v telefonáte sľúbil svojmu čínskemu náprotivku Si Ťin-pchingovi, že USA budú dodržiavať politiku jednej Číny.
Nie je všetko o USA
Expert na problematiku Juhočínskeho mora z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá (CSIS) Greg Poling varoval už v decembri, že Čína rozmiestňuje protilietadlové zbrane na všetkých svojich umelých ostrovoch. "Určite to zvyšuje napätie," povedal Poling o najnovšom vývoji situácie s tým, že Čína je veľmi dobrá v rýchlom rozmiestňovaní svojich zbraní.
Podľa predstaviteľov oslovených agentúrou Reuters však novými stavbami pre protiraketové zbrane pokročil Peking ešte ďalej. Štruktúry síce neznamenajú pre americké jednotky v regióne priamu hrozbu, pretože sú dobre viditeľné a zraniteľné. Ide však podľa nich skôr o politický test toho, ako sa k veci postavia Trumpovi ľudia. "Odpoveď by mala byť politická, aby neviedla k ďalšej eskalácii napätia," uviedli zdroje Reuters.
Opačne sa k tomu ale stavia bývalý asistent šéfa Pentagónu Chas Freeman. Podľa neho má krok Pekingu vojenský rozmer a ide skôr o zastrašovanie ostatných štátov regiónu, ako o politický signál Amerike.
"Vo Washingtone existuje predstava, že všetko je o nás, ale my nie sme tým, kto si robí na vody Juhočínskeho mora nároky," povedal Freeman. Reakciu čaká skôr od Vietnamu, Filipín alebo Malajzie, ktorí sú hlavnými súpermi Číny v tamojších vodách.
Filipínsky minister zahraničia Perfecto Yasay sa k problému vyjadril v utorok na stretnutí Asociácie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Od Pekingu žiadal, aby prestal rozmiestňovať zbrane a zastavil eskaláciu napätia. Volal po dialógu a žiadal od Číny aj USA, aby zabezpečili v regióne mier a stabilitu.