To preto, že podľa dávneho a značne rozšíreného zvyku sa nesmie noha novorodenca dotknúť zeme počas prvých 105 dní od narodenia, napísal spravodajský server The New York Times.

Táto praktika sa odvíja od viery, že novorodenci sú stále blízko posvätnej ríši, odkiaľ prišli, a teda si zaslúžia, aby sa s nimi zaobchádzalo so zbožnou úctou. Na Bali, kde väčšina ľudí praktizuje miestnu formu hinduizmu, je široko rozšírená viera v reinkarnáciu. Narodenie dieťaťa je vnímané ako znovuzrodenie zosnulého príbuzného, ​​kedy sa predkovia vracajú ako svoji vlastní potomkovia.

"Do veku troch mesiacov sú deti pokladané za sväté," hovorí antropológ Robert Lemelson, ktorý učí na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. "Ich duch stále patrí do božskej sféry, a preto sa ľudia na Bali vždy nedospelým snaží zaobchádzať ako s bohmi," dodal.

Bábätká sú pokladané za návštevníkov z vyšších sfér, ktorých je nutné rešpektovať - ​​a držať ďalej od podlahy. Je možné, že v pôvodu tohto zvyku zohrala svoju úlohu aj preventívna hygiena a vysoká detská úmrtnosť.

"V situácii, keď deti často umierajú, nie je bábätko pokladané za bytosť pevne zakotvenú na tomto svete - jeho duša nezakotví pevne v jeho tele, kým nemá tri mesiace," uvádza Adrian Vickers, profesor juhoázijských štúdií na univerzite v Sydney. "Predpokladá sa, že duša dieťaťa je stále náchylná odísť, ak sa s ňou nebude dobre zaobchádzať."

Za to, že sa dieťa ani prstíkom na nohách vonku nedotkne zeme, sú všeobecne zodpovedné matky a ďalšie ženské príbuzné, ale na držanie dieťaťa sú ochotní aj otcovia, strýkovia, susedia, predavači - a príležitostne i poučení turisti. Doma je potom dieťa zvyčajne v postieľke, alebo v tradičnejších domácnostiach môže slúžiť ako ohrádka na hranie niečo ako veľké hlinené vedro.