Nová holandská vláda, ktorá bude sformovaná po parlamentných voľbách v polovici marca, bude veľmi pravdepodobne vlažná k prehlbovaniu európskej integrácie. Myslí si to Jan Rood z Holandského inštitútu medzinárodných vzťahov. Cez časté zmienky predovšetkým v britských médiách ale podľa neho nebude po marcových voľbách na programe dňa "nexit", teda snaha začať priamo odchod krajiny z Európskej únie.
"Očakával by som viac eurokritický prístup novej vlády. Rozhodne nie kabinet, ktorý by Európu niekam tlačil. Bude skôr nasledovať, než aby sama prichádzala s nejakými novými iniciatívami," poznamenal Rood v rozhovore s českými novinármi. V praktických krokoch bude podľa neho Holandsko starostlivo sledovať predovšetkým postoj Berlína.
Vystúpenie z Európskej únie je cieľom populistickej Strany pre slobodu (PVV) Geerta Wildersa, ktorá patrí k favoritom volieb. Prieskumy zatiaľ ukazujú jej vyrovnanú pozíciu s terajšou vládnou Ľudovú stranou pre slobodu a demokraciu (VVD) premiéra Marka Rutteho.
Vzhľadom k mizivému koaličnému potenciálu PVV tipujú pozorovatelia holandskej politickej scény na vznik päť či šesťčlennej koalície vedenej Rutteho liberálmi. Existujúci premiér by sa tak najskôr po komplikovaných koaličných rokovaniach vrátil do funkcie, avšak v čele menej stabilnej vlády, než akou disponuje dnes.
Frustrovaní voliči
"Ak voľby vyhrá Wilders a jeho strana sa nedostane do vlády, vytvorí to medzi jeho priaznivcami veľa frustrácie," mieni Rood. Podobný vývoj, teda víťazstvo Wildersovej protiúnijnej a protiislamskej strany, by mohol navyše pomôcť vzniku trendu pre ďalšie napäto očakávané tohtoročné hlasovania, predovšetkým francúzske prezidentské a nemecké parlamentné voľby. "Ukázalo by sa, že euroskepticizmus má silné postavenie v jednej zo zakladateľských krajín únie," poznamenal Rood a pripomenul spôsob, akým Wilders a jeho strana vnímajú britské hlasovanie o brexite aj víťazstvo Donalda Trumpa v boji o Biely dom v USA.
Nová Rutteho vláda bude voči Európskej únii chladnejšia, myslí si odborník. Sústredí sa podľa neho predovšetkým na EÚ zameranú na hospodárstvo, voľný obchod, vnútorný trh a do istej miery bezpečnostnú problematiku.
Otvorene na holandskej politickej scéne podporujú hlbšiu európsku integráciu len ľavicoví liberáli zo strany Demokrati 66 (D66) a Zelená ľavica. Sociálni demokrati, u ktorých prieskumy ukazujú od posledných volieb prepad, sú kritickí ohľadom dopadov únie na pracovný trh, kde by si priali viac ochrany. A socialistická strana odmieta predstavu EÚ ako nadnárodného celku.
Obavy z Ruska
"Euroskepticizmus sa stáva novým štandardom," mieni Rood. V Holandsku podľa neho ide o vývoj posledných 15 či 20 rokov, kedy extrémny pohľad Wildersova PVV v poslednej dobe podporuje jeho protiislamská a protiimigrantská rétorika.
Holanďania ale podľa Rooda dianie v Európe sledujú, od začiatku bola témou domácej politickej debaty finančná kríza a niekoľkoročná snaha eurozóny zachrániť Grécko. "Mnoho ľudí okolo toho malo veľké pochybnosti, či to musíme platiť," podotkol.
Vláda a tajné služby sa podľa jeho názoru obávajú prípadnej ruskej snahy ovplyvniť dianie v krajine pred voľbami či pri nich. "Diskutuje sa o tom. Potom, čo vyšlo najavo, čo sa dialo v USA, sa prijali nejaké opatrenia proti kybernetickým útokom," povedal Rood.
Rusko je podľa neho v Holandsku vnímané nie ako priame a vážne ohrozenie, napríklad ako v Pobaltí, ale ako zdroj určitého typu hrozby. "Možno nie hrozba klasická, ako tomu bolo počas studenej vojny, ale nejakým novým spôsobom," vysvetlil. Aj preto podľa neho naprieč volebnými programami strán znie snaha o posilnenie obranných výdavkov krajiny.