November 2016. Francúzskom otriasajú miliónové protesty. Feministický časopis Les Glorieuses zverejnil správu, podľa ktorej budú Francúzky - na rozdiel od mužov - od 7. novembra až do konca kalendárneho roka pracovať prakticky zadarmo.
Správa spôsobila, že v ten deň ženy bojkotujú pracoviská. Aktivistky pripravili niekoľko protestov. Prostredníctvom sociálnych sietí ich priamo podporili viac ako dva milióny žien z celého sveta.
„Keď ženy protestujú, robia z neviditeľného viditeľné... Podporujem ich,“ komentovala vtedy protesty aj francúzska ministerka pre práva žien Laurence Rossignol.
Kvóty sú u nás nepopulárne
Európsky parlament sa diskrimináciou žien v kariérnom postupe naposledy zaoberal v roku 2014, v čase hlasovania o zavedení minimálnych kvót pri kariérnom raste. V niektorých západných krajinách ide o relatívne bežnú prax. Aj napriek tomu zostáva problém takzvaného skleného stropu - a teda neviditeľnej bariéry, ktorá bráni ženám dosiahnuť rovnaké pozície, aké dosahujú za rovnakých podmienok muži - stále aktuálny a podľa expertov sa napríklad v otázke platovej nerovnosti nevyrieši ani do roku 2186.
„V celej Európe bolo vyvinutých množstvo nástrojov a iniciatív na účely riešenia problému slabého zastúpenia žien v najvyšších riadiacich funkciách,“ tvrdí riaditeľka odboru rodovej rovnosti na ministerstve práce Oľga Pietruchová.
Ide napríklad o zostavenie podnikových scenárov, iniciatívy pre celé odvetvia, napríklad ocenenia či odmeny, ale aj samoregulačné nástroje, akými sú kódexy riadenia spoločností.
Jedným z nástrojov sú aj legislatívne a politické iniciatívy, už spomínané právne úpravy o kvótach. Na Slovensku sa však podľa Pietruchovej nestretajú s podporou. A to ani u samotných žien. „Väčšina „nových“ členských krajín EÚ, ktoré majú skúsenosti s nadmernými reguláciami a riadením ekonomiky štátom uprednostňuje opatrenia na motivačnej báze, bez zásahu štátu do riadenia súkromných spoločností. K nim patrí aj Slovensko,“ hovorí.
Chýbajú ženy generálne riaditeľky
Dnes patríme medzi štáty Európskej únie, v ktorých je zastúpenie žien medzi riadiacimi pracovníkmi spoločností nad priemerom.
Z 86 na burze evidovaných spoločností nespĺňa podľa nej požiadavky tretinového zastúpenia žien v dozornej rade 22. „Oveľa nižšie je zastúpenie vo výkonných funkciách, kde sa pohybuje na úrovni 10 percent,“ dopĺňa Pietruchová. Ide o riadiace pozície, napríklad o manažérske posty.
Slovenky ťahajú za kratší koniec v politike, menšinové zastúpenie majú aj vo väčšine vrcholových orgánov štátnej správy. Na druhej strane, najvýraznejšie zastúpenie majú na Ústavnom súde SR, kde aj funkciu predsedu vykonáva žena.
Stereotypmi k podceňovaniu
Existuje časť povolaní, na ktoré majú špecifické predpoklady viac muži a rovnako je to aj v prípade žien. Sú však povolania, v ktorých sa rovnako dokáže uplatniť žena aj muž, napriek tomu ostávajú ženy na nižších kariérnych pozíciách.
Skryté bariéry sa v minulosti snažili odkryť viaceré štúdie. Podľa Pietruchovej odhalili dve skupiny rodových stereotypov. Prvú skupinu tvorili stereotypy o tradičnej deľbe práce, ktorá mužom priraďuje zodpovednosť zaopatriť rodinu a ženám zasa zodpovednosť starať sa o ňu.
V druhej skupine sa objavilo napríklad vnímanie toho, čo znamená byť úspešnou v podnikaní a byť dobrou riadiacou pracovníčkou. „Predpojatosť k profesionálnym schopnostiam mužov a žien zatrieďuje ženy do určitých zamestnaneckých rolí a sektorov a vylučuje ich z manažérskych pozícií,“ dodáva Pietruchová.