Chudobnejším krajinám pomáha aj Slovensko. Jedným eurom z tisícky

Joseph pôsobí ako učiteľ v dedinke pár desiatok kilometrov od kenského regionálneho centra Narok. Pochádza z kmeňa Ogiekov, malého horského kmeňa, ktorého existenciu formálne neuznáva ani samotná jeho domovina. Pomery, v ktorých sa Joseph narodil - Ogiekovia tvoria menšinu v regióne Masajov, ktorí ich nepovažujú za rovnocenných - mu neumožňovali študovať a nieto ešte snívať o práci učiteľa.

No napokon sa mu to podarilo. Nepomohla mu v tom však len vlastné odhodlanie, ale aj rozvojová pomoc či spolupráca zameraná aj na oblasti mimo záujmu štátu, v ktorom žije. Napríklad na menšinové školstvo. Aj toto je príklad toho, že rozvojová spolupráca funguje.

Pomoc funguje

Chudoba vo svete je obrovským problémom a rozvojová spolupráca, či zastarane pomoc, ju stále nedokázala celkom potlačiť. Sumy, ktoré na pomoc vynakladáme sú na prvý pohľad vysoké. Ročne je to približne 130 až 140 miliárd dolárov. Zrejme si poviete, že sú to predsa veľké peniaze.

Áno aj nie. Len pre porovnanie - vojna v Iraku stála podľa odhadu Brownovej univerzity amerických daňovníkov viac než dva bilióny. Teda až 15-krát viac. A celkovo tvorí rozvojová pomoc len 0,3 percenta hrubého domáceho produktu darcovských krajín. Teda 3 eurá z tisícky, na Slovensku dokonca len jedno jediné euro. No aj napriek tomu, že na pomoc vynakladáme pomerne malé čiastky, darí sa toho dosiahnuť veľmi veľa. Príklady sú mnohé.

• V 80-tych rokoch sa ľudstvu podarilo celkom vyhubiť vírus pravých kiahní. Za týmto úspechom sa skrýva iniciatíva Svetovej zdravotníckej organizácie, s ktorou OSN prišla v roku 1959. Táto extrémne nákazlivá choroba mala kedysi zvlášť devastujúce dopady v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, kde umierala až polovica nakazených a preživší zostávali zmrzačení.
• Vďaka pomoci a zvlášť iniciatíve UNICEF či WHO sa bude môcť svet už čoskoro rozlúčiť aj s ďalším zdravotným neduhom - tzv. guinejský červ, parazit, ktorý ešte pred 30 rokmi napadol ročne až 3,5 milióna ľudí, je dnes “úspešný” len v približne 20 prípadoch ročne.
• Institute of Health Metrics and Evaluation odhadol, že medzi rokmi 2000 a 2014 sa podarilo vďaka pomoci zabrániť úmrtiu až 14 miliónov novorodencov a detí.
• Ešte nie tak dávno navštevovali školy, ak teda, predovšetkým chlapci. Vďaka rozvojovej pomoci sa návštevnosť škôl globálne už v roku 2015 dostala do rovnováhy. V niektorých krajinách dnes dokonca chodí do škôl viac dievčat než chlapcov.
• V roku 1990 malo prístup k pitnej vode len 2,3 miliardy ľudí, dnes ich sú 4,2 miliardy. Ľudská populácia medzitým síce poskočila bezmála o polovicu, no počet ľudí s prístupom k vode sa aj vďaka pomoci takmer zdvojnásobil.

A takto by sa dalo pokračovať. To neznamená, že viaceré rozvojové aktivity nevyšli, ako mali a že nie je čo kritizovať či opraviť, že nie je priestor zaviesť do spolupráce partnerstvo, ktoré v ňom dnes neraz chýba. No ako myšlienka rozvojová spolupráca funguje a prináša výsledky pre milióny ľudí, ktorí mali menej šťastia než my, v najbohatšej a najrozvinutejšej časti planéty. Napríklad pre Josepha, ktorý dnes môže aj po odchode darcov ďalej učiť a pomáhať komunite, z ktorej pochádza. A prispievať tak k jej ďalšiemu rozvoju vlastnými silami.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.