Po viac než roku príprav vláda prijala koncepciu, na základe ktorej bude Slovensko realizovať tzv. Agendu 2030 v medzinárodnom prostredí. Krajina si tak zadefinovala napríklad východiská pri realizácii rozvojovej spolupráce s krajinami globálneho Juhu. Slovensko aktívne pôsobí v Keni či Moldavsku, ale aj viacerých ďalších krajinách.
Prijať tento plán so súhrnným názvom Agenda 2030 pozostávajúci zo 17 Cieľov udržateľného rozvoja, sme sa ako krajina zaviazali už v septembri 2015 na samite OSN v New Yorku. Spojené národy sa vtedy dohodli, že budú spoločne bojovať proti hladu a chudobe, klimatickej zmene, ekonomickej nerovnosti, ale aj na tom, že podporia rodovú rovnosť či vzdelávanie. Nie však len v krajinách globálneho Juhu, ako tomu bolo pri iných rozvojových plánoch, ale naopak, aj v rozvinutých krajinách ako je Slovensko či Švédsko.
Agenda má široký záber, ktorý pokrýva 17 hlavných cieľov. Tie predstavujú akési tematické okruhy, ktoré sa ďalej delia na 169 konkrétnejších podcieľov. Po samite bolo v kompetencii jednotlivých štátov pripraviť vlastný plán napĺňania týchto cieľov. Niektoré krajiny, ako napríklad Švédsko, Nemecko či Uganda, začali s ich realizáciou okamžite, Slovensko prijalo zahraničnú časť agendy až v januári 2017.
Termín prijatia vnútroštátnej časti, ktorá by mala určiť, ako budeme napĺňať Ciele udržateľného rozvoja na Slovensku, zatiaľ nebol presne stanovený. Za vnútroštátnu časť agendy zodpovedá Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorú vedie nominant SMER-SD Peter Pellegrini.
Agenda 2030 sa od predošlých snáh medzinárodného spoločenstva líši predovšetkým tým, že sa nezameriava len na pomoc krajinám globálneho Juhu, ale týka sa každej krajiny sveta. Vrátane Slovenska. Každý štát by tak mal realizovať množstvo zmien, ktoré by v širšom zmysle prispeli k udržateľnosti planéty pre budúce generácie. To si bude vyžadovať zapojenie nielen štátnych či samosprávnych orgánov, ale aj mimovládneho sektora a občianskej spoločnosti, podnikateľov či akademickej sféry.