Perspektíva vzťahov oboch krajín po ich vstupe do Európskej únie, budúcnosť Vyšehradskej štvorky, režim na spoločných česko-slovenských hraniciach, ale aj migrácia Rómov zo Slovenska -- to boli otázky, ktoré stáli v popredí piatkových a sobotňajších rokovaní predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s českým premiérom Vladimírom Špidlom.
Slovenský premiér okrem toho v rámci oficiálnej návštevy ČR vystúpil aj pred troma stovkami domácich podnikateľov na 41. Žofínskom ekonomickom fóre, stretol sa s krajanmi a v sobotu -- spoločne so Špidlom -- absolvoval v Podkrkonoší beh na desaťkilometrovú trať. Do jej cieľa dobehli obaja štátnici spoločne, takpovediac ruka v ruke, pričom Dzurinda túto situáciu v narážke na minulosť položartom -- polovážne komentoval slovami: "Dosť bolo dobiehania, teraz by sme mali bežať pekne spolu vedľa seba a hlavne len dopredu."
Jedným z konkrétnych výsledkov premiérovej návštevy v ČR je dohoda o vzniku pracovnej skupiny, ktorá posúdi otázky migrácie Rómov zo Slovenska. V českej tlači sa táto otázka neraz dramatizuje, priam tak, ako keby Slovensko bolo pravlasťou tohto národa a zabúda sa na historické súvislosti tohto javu. Obaja premiéri sa zhodli v tom, že v nijakom prípade nejde o kľúčový problém vzájomných vzťahov. Naopak, takým je určenie nových pravidiel vzájomných vzťahov za zmenených podmienok, t. j. po vstupe oboch štátov do Európskej únie. Dzurinda prišiel do Prahy presne týždeň po slovenskom referende o vstupe krajiny do únie a na všetky strany rozdával spokojné úsmevy. České referendum sa uskutoční o necelé tri týždne. Obaja premiéri vytýčili tézu, že ak by sa aj tieto vzťahy bezprostredne po 1. máji 2004 nezlepšili, v nijakom prípade nie je akceptovateľné ich zhoršenie. Platí to aj o režime na spoločných hraniciach, kde sa -- predovšetkým z českej strany -- cyklicky opakujú snahy o jeho neprimerané sprísnenie.
Pokiaľ ide o spoluprácu Vyšehradskej štvorky, existujú názory, že vstupom do EÚ sa zmysel jej existencie vyčerpal. Premiér Dzurinda sa však vyslovil v tom zmysle, že úzka spolupráca Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska by aj v rámci EÚ mohla byť pre každého zo štvorice nanajvýš efektívna a koordinácia by mohla vytvárať istú protiváhu veľkým členom únie.
Pozornosť vzbudilo i Dzurindovo vystúpenie v rámci Žofínskeho ekonomického fóra. Po prvýkrát tu prednášal pred dvoma rokmi. Teraz ho organizátori pozvali opäť, predovšetkým v súvislosti s plánmi daňovej a dôchodkovej reformy v SR, ktoré české politické i hospodárske kruhy sledujú s najvyšším záujmom. Nižším daňovým zaťažením na hranici dvadsiatich percent povzbudzoval českých podnikateľov investovať na Slovensku. Zahral tak na strunu tým českým podnikom, ktoré už dali najavo vôľu prejsť na Slovensko, ak by sa tam dane naozaj znížili na túto hranicu. V ČR sa v strednodobej perspektíve uvažuje o hranici 24 percent. Keďže vstupom do EÚ colná únia SR -- ČR zanikne, bývalý minister priemyslu a obchodu ČR Miroslav Grégr v diskusii predniesol návrh, aby sa skúsenosti Rady colnej únie nepremárnili a aby sa tento orgán premenil na neštátnu inštitúciu, ktorá bude podporovať hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami.
Májový termín návštev predsedu slovenskej vlády v Prahe je už tradičný, český premiér zase do Bratislavy recipročne prichádza obvykle v novembri.