Kyjev (Luboš Palata)
Päťdesiatmiliónová Ukrajina po viac než desiatich rokoch nezávislosti ešte stále nie je jednotným štátom. Západ, stred a východ Ukrajiny sa v politickom, historickom, kultúrnom i ekonomickom zmysle odlišujú viac než mnohé európske štáty. Kým západné oblasti boli niekoľko storočí súčasťou stredoeurópskych krajín, predovšetkým Rakúsko-Uhorska, východ Ukrajiny bol súčasťou ruskej sféry. Juh Ukrajiny naopak dlho patril k Osmanskej ríši a dodnes je na Krymskom polostrove výrazná tatárska komunita. Rozdielnosť jednotlivých oblastí sa prejavila i v parlamentných voľbách. Nacionalistický západ uprednostnil opozičné sily a blok Naša Ukrajina expremiéra Viktora Jusčenka spolu so silne protivládnym zoskupením Julie Tymošenkovej získal okolo 70 % hlasov. Tieto dve strany úplne prepadli na rusky hovoriacom východe Ukrajiny a na Kryme, kde dominovala promoskovská komunistická strana s 30 percentami. Zoskupenia okolo prezidenta Leonida Kučmu najviac uspeli v centrálnych oblastiach Ukrajiny. "Voľby opäť nastolili otázku rozdelenia Ukrajiny," vyhlásil vodca komunistov Petro Symonenko. Voči tomuto vyjadreniu ostro protestovalo ukrajinské ministerstvo zahraničia, ktorého šéf Anatoly Zlenko vyhlásil: "Ukrajina i po voľbách zostane jednotným štátom." Podľa západných diplomatov pôsobiacich v Kyjeve by však neúspechy Ukrajiny v snahe o priblíženie sa k západnej Európe mohli vytvoriť podmienky na rozpad tohto v mnohých ohľadoch kľúčového východoeurópskeho štátu.