Americkí predstavitelia a zmocnenec OSN Lachdar Brahímí sa zatiaľ s irackými predstaviteľmi nezhodli na osobe prezidenta, ktorý by mal po 30. júni hrať v politickom živote Iraku významnú úlohu. USA a OSN chceli, aby sa ním stal Adnan Pašaší, sunnita, v 60. rokoch minister zahraničných vecí. Funkcie bol zbavený po tom, čo sa k moci dostala strana Baas prezidenta Saddáma Husajna. Dlhé roky žil v exile a kvôli svojmu umiernenému, prozápadnému vystupovaniu patrí medzi tých politikov, ktorých Američania favorizujú.
Väčšina členov irackej dočasnej exekutívy sa však priklonila k osobe Ghazího Adžila Javara, sunnitského kmeňového vodcu a podnikateľa. V súčasnosti je na základe rotačného systému jej predsedom. Javar, inžinier s americkým vzdelaním, žil takisto v exile a tiež má povesť umierneného politika. Členovia dočasnej rady ho však považujú za nezávislejšieho a menej proamerického.
Javara ani Pašášího však už vraj koalícia nechce. "Na post prezidenta a dve tretiny ministrov hľadáme osoby, ktoré nie sú členmi súčasnej dočasnej irackej vládnej rady," dodal nemenovaný predstaviteľ koalície.. Pravda, hovorca americkej civilnej správy Dan Senor poprel, že by Američania niekoho uprednostňovali. "Nepretláčame žiadneho kandidáta na úkor druhého," uviedol pred novinármi.
Odporúčanie rady, podľa ktorého by sa prezidentom mal stať Ghazí Javar, názorne dokladá silu tohto orgánu, vymenovaného Američanmi. Šéf civilnej americkej správy Paul Bremer i Brahímí pôvodne chceli, aby úloha rady bola len obmedzená, čiastočne i preto, že má malú verejnú podporu. Jej členovia sa však v posledných týždňoch obratne sami dostali do roly článku, ktorý má pri výbere nového politického vedenia krajiny na obdobie po 30. júni 2004 rozhodujúcu úlohu.
V dočasnej rade dominujú Iračania, ktorý počas Saddámovej éry žili v exile. Zmenili nielen kandidáta na prezidenta, ale aj na predsedu vlády. Zmocnenec OSN Brahímí ešte v polovici minulého týždňa na tento post navrhoval Husajna Šahristáního, politicky nezávislého jadrového vedca. Rada sa však uzniesla, že túto funkciu by mal zastávať politický vodca a ako kandidáta vybrala Ajáda Alávího, ktorého stranu -- Irackú národnú dohodu -- podporovala predtým CIA.
Rada sa zhodla aj na dvoch viceprezidentoch. Jedným z nich má byť Ibrahim Džafarí, vodca šíitskej strany Dava, druhým Roj Šavís z Kurdskej demokratickej strany. Džafarí je členom rady, zatiaľ čo Šavís je blízkym spolupracovníkom kurdského vodcu Masúda Barzáního.
Tri ďalšie posty majú zastávať Adel Abdel-Mahdí z Najvyššej rady islamskej revolúcie ako minister financií, Samir Sumajdí ako minister vnútra a Radža Habíb Chuzai ako minister zdravotníctva.
Za to, že si Kurdi nebudú robiť nároky na posty prezidenta, resp. premiéra, im dočasná rada prisľúbila dve zo štyroch najvplyvnejších vládnych kresiel. Hošjár Zibárí by sa mal stať ministrom obrany a Barham Salih ministrom zahraničných vecí. (gaf)