StoryEditor

Pracuje Teherán na atómovej bombe?

05.05.2003, 00:00

Američania nepoľavujú vo svojom úsilí. Napriek všetkým vyhláseniam o priehľadnosti a mierovom využití atómovej energie sa Irán nachádza "na tej istej ceste zdráhania sa a zastierania", ktorá bránila v práci zbrojným inšpektorom OSN v Iraku. Povedal to John Wolf, splnomocnenec amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý v tomto týždni navštívil Ženevu. Po Iraku, Sýrii a KĽDR majú USA teraz na muške aj Irán -- zaujímajú sa oň nielen politici, ale aj vedci a tajné služby.
Napríklad nemecká spravodajská agentúra BND varuje, že iránsky atómový program je cielene zameraný na ovládnutie celého spaľovacieho cyklu, vrátane obohacovania uránu a opätovného použitia použitých palivových článkov. Američania sa domnievajú, že by sa tak mohlo stať koncom tohto desaťročia.
Najneskôr v apríli budúceho roka by v Bušíre mala začať pracovať prvá iránska jadrová elektráreň. V priebehu dvadsiatich rokov pribudne ďalších päť reaktorov s celkovým výkonom 6 000 megawattov. Západní experti na otázky zbrojenia sa preto v tejto súvislosti pýtajú, či potrebuje druhý najväčší vývozca ropy spomedzi členských krajín OPEC atómové reaktory, ak nesleduje vojenské ciele? Iránsky prezident však opakuje znova a znova, že pôjde výlučne o mierové využitie atómu v snahe urýchliť hospodársky rozvoj krajiny a zabezpečiť jej energetické potreby.
Aby to dokázal, Irán spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre atómovú energiu (MAAE). Spolupráca sa však obmedzovala len na Bušír. V auguste vlaňajšieho roku však domáci odporcovia terajšieho iránskeho režimu upozornili, že v meste Natanz sa buduje zariadenie na obohacovanie uránu. Oficiálne má ísť o projekt na "zazelenenie púšte", v skutočnosti však podľa nich ide o dôležitý krok k atómovej bombe. Okrem toho Irán od roku 1996 pri Araku stavia aj závod na výrobu ťažkého vodíka. Existenciu tohto zariadenia dokumentovala americká televízna stanica CNN zverejnených družicových špionážnych fotografií.
Na tieto zariadenia sa ustanovenia zmluvy o nešírení jadrových zbraní nevzťahujú. Ale bývalý izraelský agent Dany Schoham si napriek tomu myslí, že "veľkosť a druh týchto zariadení odporujú tvrdeniam Teheránu, že jadrovú energiu mieni využívať na mierové účely".
Snaha vlastniť atómové zbrane má z hľadiska bezpečnostnopolitických dôvodov pre Teherán zmysel. Odvtedy, čo Amerika okupuje Irak, stoja americkí vojaci na hraniciach Iránu -- a atómové mocnosti Rusko, Pakistan či India sú blízko. A od polovice 90. rokov môže svojimi lietadlami Irán zasiahnuť aj Izrael, krajina, o ktorej sa tiež predpokladá, že vlastní atómové bomby.
Na rozdiel od Iraku však Irán uprednostňuje spoluprácu. Táto krajina podpísal zmluvu o nešírení jadrových zbraní v roku 1970 a nikdy ju neporušila. MAAE sa najnovšie snaží ešte o podpísanie dodatočného protokolu o prísnejších kontrolách. Teherán to odmieta. (hn/gaf)

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
19. august 2022 04:09