Podľa analytičky portálu Euractiv.sk Lucii Yar je veľmi nesprávne predpokladať, že sa vzťahy Turecka s EÚ či inými členskými štátmi po nedeľňajšom (16.4.) referende zmenia v priebehu krátkej doby.

"EÚ či krajiny ako Nemecko a Holandsko patria medzi najdôležitejších obchodných partnerov Turecka. A hoci rétorika prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana bola v ostatných týždňoch voči Západu viac ako ostrá, je samozrejmé, že súvisela práve s predreferendovou kampaňou. Pozorovatelia a analytici navyše vedia, že práve tento druh protizápadnej rétoriky je to, čo dokáže ešte stále burcovať veľké davy a vyvolávať emócie v Turecku," uviedla pre TASR.

Turecko považuje za most medzi východom a západom a na súčasných diplomatických vzťahoch je to podľa nej ešte viditeľnejšie.

"Na jednej strane sú vyspelosť a ekonomické záujmy, ktoré už desaťročia so Západom fungujú, na druhej strane je stále väčšia a silnejúca túžba vydobyť si dôležitejšie miesto na globálnej politickej scéne či medzi moslimskými národmi – a aj to sú momentálne charakteristiky Erdoganovej politiky," zdôraznila Yar.

V najbližších dňoch bude podľa nej zaujímavé sledovať vyjadrenia politických lídrov v súvislosti s výsledkami tureckého referenda.

"Práve EÚ, ale aj OBSE (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe - poznámka TASR) či NATO bude zaujímať najmä to, ako bude prezidentova vláda riešiť doma otázku obnovenia trestu smrti, zadržiavanie lídrov opozície, novinárov, kurdskú či utečeneckú otázku a podobne," dodala, pričom sa domnieva, že na tieto otázky pravdepodobne tak skoro odpoveď nedostaneme.

Podľa predbežných oficiálnych výsledkov sa väčšina účastníkov referenda vyslovila za posilnenie právomocí hlavy štátu a zmenu politického systému zo súčasného parlamentného na prezidentský. Víťazstvo zástancov ústavných zmien potvrdil predseda ústrednej volebnej komisie Sadi Güven.

Tureckí voliči sa mali v referende paušálne vyjadriť k 18 navrhovaným ústavným zmenám. Tie vstúpia do platnosti po parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2019.