Aké sú Trumpove možnosti? Je pravdepodobné silové riešenie, alebo skôr vyjednávanie? Redakcia iDNES.cz pripravila analýzu možných Trumpových ťahov.
Kimov štát by najradšej videl Spojené štáty vymazané zo sveta. Južnú Kóreu chce totalitná diktatúra premeniť v more zaliate plameňmi. Nechce byť vazalom žiadneho štátu, a to ani jediného priateľa z núdze, Číny. A tak situácia na Kórejskom polostrove znova eskaluje.
Redakcia iDNES.cz prináša možné scenáre, ktoré môže Trumpova administratíva presadzovať. A preto sa spýtala aj niekoľkých odborníkov na túto oblasť.
Čas a zlyhanie
Z pozície Spojených štátov je dôležité si ihneď na začiatku uvedomiť dve dôležité skutočnosti. Tou prvou je čas. Americko-kórejský inštitút pri Univerzite Johnsa Hopkinsa odhadol, že by Severná Kórea mohla mať nukleárne vybavené rakety schopné zasiahnuť 48 štátov USA (okrem Havaja a Aljašky) v roku 2020/2021.
"Odhady sú veľmi reálne a otestovanie funkčnej medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM) je pri súčasnej rýchlosti rozvoja severokórejského strategického arzenálu skutočne otázkou niekoľkých rokov. Ak tomuto chcú USA predísť, potom je naozaj načase zvoliť nový prístup a začať konať čo najskôr," povedal iDNES.cz odborník na problematiku jadrových zbraní Michal Smetana.
A tu sa dotýka druhého faktu. "Kľúčové je si uvedomiť, že súčasný prístup "strategickej trpezlivosti" a sankcií skutočne nezafungoval," dodal Smetana. Čo teda Trump môže reálne robiť?
Pozrite si aj galériu z osláv k 105. výročiu narodenia zakladateľa komunistického režimu v Severnej Kórei Kim Ir-sena, ktoré sa konali v 15. apríla:
Prvý scenár: Vylieči koniec Kima severokórejský bolehlav?
Ako jedno z možných riešení severokórejskej krízy sa často objavuje zbavenie sa Najvyššieho vodcu KĽDR. Prostriedkov, ako dostať umiernenejšiu osobu do čela štátu, je veľa. Od zavraždenie Kima, cez rozštiepenie elity na rôzne frakcie, až po tvrdé ekonomické sankcie, ktoré by vyvolali masové protesty.
Tu je ale potrebné rozlíšiť zmenu režimu ako takého a "obyčajné" odstránenie Kima ako problémového faktora. Hlavným hráčom v oboch prípadoch je Čína. "Na zmenu vedenia by Čína za určitých okolností pristúpiť mohla, pretože napätie vo vzájomných vzťahoch je pomerne značné a dlhodobé," povedal iDNES.cz akademik Petr Bláha, ktorý sa Severnou Kóreou dlhodobo zaoberá.
Hoci sa môže zdať pozícia Číny nedôležitá, je to práve naopak. Čína investovala pomerne veľké množstvo peňazí, jedla i materiálu, aby udržala potápajúci sa totalitný režim na hladine. V roku 2014 dosiahol celkový objem obchodu medzi týmito krajinami 6,86 miliárd dolárov (vyše 6,4 miliardy eur). Štyri roky naspäť to bolo zhruba o polovicu menej.
Okrem toho Čína outsourcuje veľa textilného priemyslu do KĽDR a tak je v stávke aj jej ekonomika. Úplne samostatnou kapitolou je stabilita regiónu a existencia Severnej Kórei ako nárazníkového pásma.
"Čína sa chce vyhnúť kalamite na svojej hranici. Obzvlášť, ak by pád režimu priviedol americké jednotky nebezpečne blízko," cituje Council on Foreing Relations Johna Deluryho a Moon Čung-ina z juhokórejskej univerzity Yonsei.
S tým súhlasí aj Denisa Hilbertová z Masarykovej univerzity, ktorá sa zaoberá modernými dejinami Číny.
"Diplomatické vzťahy Číny a Severnej Kórey sú skoro 70 rokov staré. Naviac sa čínsko-kórejské vzťahy tiahnu hlboko do histórie a Čína si vždy držala najprv Kórejský polostrov a potom Severnú Kóreu ako nárazníkovú zónu." Aj keď niektorí odborníci citujú možnosť zjednotenej Kórey (čo je mimochodom dlhodobý americký cieľ), ktorá by bola neutrálna a bez prítomnosti amerických síl, takýto scenár sa zdá byť pre Čínu neprijateľný.
V neposlednom rade je tiež potrebné spomenúť možnú utečeneckú krízu, ktorá Čínu čiastočne postihuje už v súčasnosti a s pádom režimu by nabrala na sile.
Zmena režimu ako takého sa zdá byť skôr nepravdepodobná. "Vyžadovalo by to rozsiahlu, nákladnú a veľmi riskantnú vojenskú akciu, vo všetkých ohľadoch neporovnateľnú s útokom na Irak v roku 2003," odpovedá Smetana. Jediným životaschopným variantom by teda bolo zvrhnutie priamo Kim Čong-una a dosadenie niekoho z dynastie Kimovcov či, pravdepodobne, z armády. Hoci by sa KĽDR neobliekla do amerických farieb, zmiernilo by sa tým napätie a Čína by si uchovala vplyv. Avšak aj tento variant je vysoko riskantný.
Druhý scenár: Vyzbrojenie spojencov
Iný scenár počíta so zastrašením Kima prostredníctvom vyzbrojenie amerických spojencov. Z tohto hľadiska sú na stole dve možnosti. Prvou by bolo vyzbrojenie Japonska či Južnej Kórey jadrovými zbraňami.
Aj o tom pôvodne Trump hovoril. "To nie je reálne," odmieta tento variant Bláha a Smetana mu prikyvuje: "To je skutočne nereálna alternatíva, ktorá by znamenala kompletné popretie politiky USA za posledných niekoľko desaťročí a zrútenie režimu nešírenia jadrových zbraní, ktorého sú Spojené štáty hlavným architektom."
Reálnejšie by bolo vystúpenie Japonska či Južnej Kórey zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a vývoj vlastných jadrových hlavíc. "Hoci Trump tento variant pripustil, stále som presvedčený, že by aj súčasná americká administratíva nakoniec s týmto problém mala," dodáva Smetana.
Druhou možnosťou je posilnenie obrany spojencov, čo sa v skutočnosti už deje. Južná Kórea rozmiestňuje americký protiraketový systém THAAD a u Japonska je to pravdepodobné. Južná Kórea aj Japonsko operujú s americkým systémom protivzdušnej obrany Aegis.
Tretí scenár: Spektakulárny čin
A práve spomínaný Aegis by mohol hrať úlohu v ďalšej málo skloňovanej možnosti. Spojené štáty by mohli zostreliť severokórejskú testovaciu raketu a ukázať tak, že ďalšie testy nebudú tolerovať.
Je otázkou, ako a či by to poznamenalo severokórejské testovanie, ale určite by to bol spektakulárny čin (podobný zhodeniu najväčšej americkej bomby na ISIS - viac čítajte tu), ktorý by mohol donútiť Severnú Kóreu konať.
Ako totiž uviedol Petr Bláha, "Severná Kórea chápe, keď sa s ňou zaobchádza nekompromisne. Postup v Sýrii bol odkaz aj jej. Zostrelením testovacej rakety by USA ukázali, že to skrátka nebudú tolerovať."
Štvrtý scenár: Konvenčný útok
Z kategórie silových riešení sa ako najmenej pravdepodobná javí priama konfrontácia za použitia americkej armády. Na prvý pohľad k tomu mnohých zvádzalo aj vyslanie útočnej skupiny, ktoré sa nakoniec ukázalo ako blaf zo strany Američanov (viac sme písali tu).
"Neverím, že by Trump skĺzol do konfliktu a intervenoval. Skôr si myslím, že sa teraz bije do hrude. Má zlyhania v domácej politike a tak sa snaží ukázať, že je tvrdý v tej zahraničnej," hovorí amerikanista Jan Horn, ktorý sa špecializuje na Áziu.
A proti vojenskému riešeniu sú ale tiež spojenci USA. Americký spravodajský server Bloomberg prináša kuloárne informácie, z ktorých vyplýva, že Južná Kórea rozhodne nesúhlasí s preemptívnym útokom na Severnú Kóreu. Japonsko je o tom ochotné premýšľať, ale odsúhlasilo by len útok striktne obmedzený na vojenské ciele, ako sú napríklad zbraňové systémy, sklady atď.
Piaty scenár: Rétorika, rétorika a rétorika
Hoci sa Trump aj jeho administratíva vehementne vymedzujú proti prístupu bývalého prezidenta Obamu, v mnohých ohľadoch v jeho politike v zásade pokračujú. Aj to je možný prístup - zmeniť rétoriku a ponechať politiku.
"Zatiaľ to skutočne vnímam skôr ako rétoriku, ktorá sa navyše výrazne od rétoriky Obamovej administratívy nezmenila," poukazuje Smetana na tvrdé reči Tillersona aj Trumpa. Časť expertov navyše považuje tento prístup za adekvátny spôsob, ako donútiť Severnú Kóreu k naplneniu rezolúcií BR OSN a dosiahnuť tak zrušenie severokórejského jadrového programu.
To uvádza i publikácia A Sharper Choice on North Korea: Engaging China for a Stable Northeast Asia z dielne Council on Foreign Relations. Zrak autorov sa stáča najmä na Čínu, ktorá by mala severokórejský režim umravniť. Ak tak neurobí, je možné prijať odvetné opatrenia ako proti KĽDR, tak Číne.
Lenže takýto prístup opäť naráža na tri ťažko prekonateľné prekážky.
Po prvé sankcie - tie nezafungovaly. "Máme za sebou 20 rokov diplomatických snáh a sankcií, ktoré zlyhali v snahe zastaviť severokórejský nukleárny program," povedal vysoko postavený príslušník americkej spravodajskej služby americkému portálu NBC News.
Po druhé - hoci je Čína nervózna zo Severnej Kórey, jej kolapsu sa bojí ešte viac. Likvidačné sankcie teda neprichádzajú do úvahy a akýkoľvek americký krok je potreba ideálne konzultovať s Čínou.
Treťou otázkou je potom povaha samotnej Severnej Kórey. Všetci opýtaní experti zmieňujú, že Severná Kórea jadrové zbrane chce a je to jej cieľ. Je teda otázkou, či samotné sankcie donútia KĽDR opustiť jadrový program. Historická skúsenosť tomu nenasvedčuje.
Šiesty scenár: Rokovanie, vyjednávanie, spolupráca?
Základným kameňom úrazu za Obamovej administratívy bola podmienka, že ešte pred rokovaním musí Severná Kórea začať s denuklearizáciou. Opusťme ju a veci sa javia v novom svetle.
"USA by mali pristupovať ku KĽDR ako k de facto jadrovému štátu, bez toho, aby to verejne priznali. Príkladom môže byť vzťah USA a ZSSR v 70. rokoch. Dva znepriatelené štáty sa dohodli na obmedzení jadrového zbrojenia," myslí si Blinka.
A Leon Sigal, uznávaný medzinárodný odborník na Severnú Kóreu, ktorý napísal knihu Odzbrojujúci sa cudzinci: Nukleárna diplomacia so Severnou Kóreou, tomu pritakáva. "Severná Kórea prerušila testy rakiet stredného a dlhého doletu v rokoch 2007 - 2008 ako dôsledok šesťstranných rozhovorov (rokovania medzi Severnou a Južnou Kóreou, USA, Čínou, Japonskom a Ruskom, pozn. red.). Táto aj predchádzajúce dohody stroskotali, ale nebola to len chyba Severnej Kórey," povedal iDNES.cz Sigal.
Dôležité je uvedomiť si, že pri akomkoľvek vyjednávaní je dôležité, aby vôbec boli všetky strany ochotné zasadnúť k jednému stolu. A Spojené štáty by tak mali a mohli ponúknuť také záruky, aby si Severná Kórea k stolu sadla.
"Pchjongjang je pripravený vyjednávať. Môže byť ochotný pozastaviť nukleárny a raketový program výmenou za recipročné kroky USA, ktoré by riešili severokórejské bezpečnostné obavy. A tie smerujú na Čínu. Severná Kórea totiž chce lepšie vzťahy s Japonskom, Južnou Kóreou i USA ako poistku proti prílišnej závislosti na Číne," dodáva Sigal.
Moratórium na jadrové testy aj skúšky rakiet by tak uspokojilo ako Čínu, pretože by bol zachovaný politický režim a stabilita, tak Japonsko a Južnú Kóreu chránené americkým dáždnikom, ako aj Spojené štáty.
Pretrepať, ale nemiešať
Severokórejský koktail je potreba správne pripraviť. Môže k tomu poslúžiť demonštrácia sily, ktorú ale musí Kim vnímať ako vierohodnú. A to je úloha pre Donalda Trumpa. Ako pre portál Politico píše bývalý minister obrany William J. Perry za vlády prezidenta Billa Clintona, hrozba útoku na jadrový reaktor v roku 1994 zo strany USA prinútila Severokórejčanov zasadnúť k stolu. Zároveň je potreba dostať na palubu Čínu.
A tá sa, zdá sa, už nalodila. "Čína potrebuje Kimovi ukázať, že ona je ten dominantný hráč v regióne," hovorí Hilbert. Vo februári tak zaviedla reštrikcie na dovoz uhlia (viac si môžete prečítať tu) z KĽDR.
"A to je pre Severnú Kóreu skutočne veľká rana, len napríklad v roku 2013 doviezla Čína uhlie za 1,2 miliardy dolárov (1,12 miliardy eur). Čína je navyše na dovoze uhlia závislá, na svojom území má len 60 percent uhlia, ktoré potrebuje. Severokórejský sused sa tak podľa všetkého snaží situáciu upokojiť a usiluje sa o medzinárodné rokovania," dodáva Hilbert.
Severná Kórea nie je bláznivý a iracionálny štát, Kim si veľmi dobre uvedomuje, že v stávke je prežitie jeho i režimu. Pokiaľ má mať severokórejská kríza nejaké riešenie, je potrebné, aby sa Trump pre začiatok zmieril s dvoma faktami - KĽDR je a nejakú dobu bude jadrový štát a nestane sa z nej v dohľadnej dobe demokracia západného typu.
Najdôležitejšie je teraz dostať Severnú Kóreu k stolu a začať vyjednávať. A takú možnosť spomenul Trump už v predvolebnom zápolení.
"Čo je do čerta zlé na rozprávaní? A viete čo? Hovorí sa tomu začatie dialógu," pripomína portál Politico jeho slová. Dodal tiež, že hlavu Severnej Kórey by však na oficiálny štátnu večeru nepozval. "USA by nemali mať tak drahé štátne večere, mali by sme jesť hamburgery pri konferenčnom stole," pokračoval. Možno konečne nastal čas pozvať Kima na hamburger.