Zdá sa, že Američania a Briti, tesní spojenci vo vojenskej koalícii v Iraku, sa v súčasnosti dostali do sporu okolo právomocí irackej vlády po 30. júni. Konkrétne ide o to, či Bagdad má mať právo veta nad vojenskými operáciami spojencov alebo nie. Táto otázka prišla na pretras aj počas utorkového stretnutia britského premiéra Tonyho Blaira a ministra zahraničných vecí USA Colina Powella. Podľa vyjadrení Blaira na tlačovej konferencii by "konečné politické rozhodnutie" okolo vojenských a bezpečnostných operácií malo byť vyhradené pre tamojšiu novú vládu. Na rozdiel od toho sa Powell domnieva, že Iračania nemôžu mať veto pri amerických akciách na poli bezpečnosti.
Táto diskusia prichádza v čase, keď Bezpečnostná rada OSN uvažuje o novej rezolúcii, týkajúcej sa úpravy pomerov Iraku. Podľa amerických predstaviteľov už OSN zúžila pole kandidátov na funkciu budúceho irackého premiéra, pričom najväčšie šance sa dávajú nukleárnemu vedcovi Husajnovi Šahristánímu, hlásiacemu sa k šíitskej náboženskej vetve. Tento muž sa všeobecne považuje za dôverníka vplyvného ajatoláha Alího Sistáního. Získanie podpory tohto významného cirkevného predstaviteľa bude mať pre novú vládu zásadný význam.
S Adnanom Pašáším, bývalý ministrom zahraničných vecí, inak favoritom USA, sa podľa očakávania počíta na post prezidenta. Dvaja členovia Irackej vládnej rady, zastupujúci dve najväčšie etnické skupiny, sú navrhnutí za vicepremiérov: Ibrahim Džafarí, šíitský vodca islamskej strany Dawa a Džalal Talabání, vodca Vlasteneckého frontu Kurdistanu. Konečné rozhodnutie vzíde zo stretnutia vyslanca OSN v Iraku Lachdara Brahímího a vyslanca amerického prezidenta v Iraku Roberta Blackwilla.
Otázka, kto by mal po prevzatí moci Iračanmi kontrolovať 138-tisíc amerických vojakov dislokovaných v tejto krajine, je zatiaľ nezodpovedaná. Návrh novej rezolúcie OSN je skúpy na detaily a text obsahuje len odkaz na neskoršie rozhovory medzi vojenskou koalíciou a dočasnou irackou vládou. Odlišný postoj britského premiéra môže byť podľa niektorých pozorovateľov motivovaný snahou zmierniť tlak na jeho osobu, predovšetkým z radov jeho vlastnej labouristickej strany. (hn/gaf)