Emmanuel Macron si počína, akoby už vyhral francúzske prezidentské voľby. Aspoň podľa niektorých politikov, ktorí favoritovi volieb vyčítajú prílišné oslavy po triumfe v prvom kole. To Marine Le Penová oslavami čas nestráca a chystá podľa francúzskych médií pred volebným finále mohutnú ofenzívu.
Kritici upozorňujú, že Macron síce slávil, avšak jeho náskok pred šéfkou Národného frontu (FN) Marine Le Penovú z prvého kola nie je nijako závratný - oboch kandidátov delia zhruba dve percentá.
"Je si príliš istý a príliš arogantný, akoby už hlasy Francúzov boli nanič a prieskumy už rozhodli," neodpustil si na stanici France 2 podpredseda FN Florian Philippot. Podľa neho Macron vo svojom prejave po vyhlásení výsledkov hovoril, ako by išlo o konečné víťazstvo a Francúzi už nemali čo povedať.
Ako upozornil denník Le Figaro, práve prílišné oslavy sa vyčítali Nicolasovi Sarkozymu vo voľbách v roku 2007. Niekdajší Sarkozyho spolupracovník a bývalý starosta Nice Christian Estrosi vyzval Macrona k "umiernenosti", aj keď sa zároveň obrátil na voličov, aby v druhom kole dali hlas práve jemu.
Niekdajšia miestopredsedkyňa Republikánov Nathalie Kosciusková-Morizetová sa tiež prihovárala za striedmosť. "Vyzerá to, ako by už bolo rozhodnuté, ale nie je," povedala.
Macron pozval svojich priaznivcov v nedeľu večer do kaviarne La Rotonde, kde pred šiestimi rokmi oslávil François Hollande svoje víťazstvo v primárnych voľbách Socialistickej strany.
Oslavy sa skončili až neskoro po polnoci a Macron, opýtaný novinármi na odchode, vyhlásil, že ten, kto nechápe, že pre neho bolo radosťou pozvať tajomníkov, členov ochranky, politikov, spisovateľov, ženy a mužov, ktorí ho od začiatku sprevádzajú, potom nevie nič o živote. "Bol to môj srdcový okamih. Nemám záujem o lekcie parížskych malomeštiakov," vyhlásil.
Hrá sa o hlasy republikánov i voličov Mélenchona
Le Penová chystá na najbližšie dva týždne mohutnú ofenzívu. Ako v pondelok napísal denník Le Parisien, šéfka Národného frontu dúfa, že priláka aj hlasy voličov tradičnej pravice a podľa jej spolupracovníkov sa ju chystajú podporiť aj niektorí republikánski poslanci, ktorých kandidát François Fillon skončil tretí. Le Penovú by tak podľa komentátorov mohlo podporiť 20 až 30 percent voličov republikánov.
Ďalej by nacionalistickej političke malo pomôcť to, že ľavicový radikál Jean-Luc Mélenchon, ktorý skončil ako štvrtý, odmietol kohokoľvek odporučiť pre hlasovanie v druhom kole. Podporovatelia Mélenchona, ktorý obdržal takmer 20 percent hlasov ako Fillon, predstavujú mnohomiliónovú silu a zároveň veľkú neznámu, ako sa zachovajú. Dezilúzia z porážky ľavice môže týchto voličov odradiť od ďalšej účasti, ale na druhú stranu ich môže lákať mnohé z protieurópskej Mélenchonovej rétoriky u Le Penovej.
Tá podľa Le Parisien svojim blízkym spolupracovníkom povedala, že je ochotná prísť s kompromisnými postojmi, aby získala v druhom kole širšiu podporu. Vie, že medzi prvým a druhým kolom volieb bude čeliť tlaku zo všetkých strán. Nedá sa však očakávať, že by odpor proti nej bol tak masívny, ako keď pred 15 rokmi do druhého kola postúpil jej otec Jean-Marie Le Pen, proti ktorému potom vyšlo protestovať do ulíc vyše milión ľudí.
Napriek tomu je pravdepodobné, že z finále odíde porazená, súdi Le Parisien. Podľa posledných prieskumov dávajú Macronovi agentúry nádej na víťazstvo v rozhodujúcom dueli s najmenej 60 percentami hlasov.
Rozdelená krajina
Prvé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku rozdelilo krajinu doslova "na polovicu". Macrona volili predovšetkým západné oblasti a tiež Paríž aj s okolitými departementmi. Druhá finalistka uspela najmä na severovýchode a potom na juhovýchode Francúzska a parížsku aglomeráciu zviera v obkľúčení. Vyplýva to z volebnej mapy zverejnenej na webe denníka Le Monde.
Na tretieho pravicového konzervatívca Françoisa Fillona zostala samotná pätica departementov, z toho tri na severozápade krajiny. Štvrtý ľavicový radikál Jean-Luc Mélenchon uspel najmä v chudobných zámorských územiach Francúzska v Karibskom mori. A tiež v departemente Seine-Saint-Denis, kde žijú predovšetkým chudobné generácie arabských prisťahovalcov.
Le Penovú jednoznačne podporili priemyselné regióny, ktoré sa doteraz nevyrovnali s následkami ekonomickej krízy a v ktorých je najvyššia miera nezamestnanosti. Macron sa mohol oprieť o bohatý Paríž, ktorý je zároveň finančnou metropolou krajiny, a najmä o prímorské oblasti, ktoré sa z ekonomických ťažkostiach spamätávajú ľahšie, alebo do nich poriadne ani nespadli.
Zaznamenaniahodný je Mélenchonov úspech v zámorí, ktoré sa ocitlo skôr na pokraji záujmu v tohtoročných voľbách a v ktorého obyvateľstve je najviac chudobných v porovnaní s celoštátnym priemerom.
How the election split France https://t.co/NyA367odoE pic.twitter.com/EwywFYB93p
— The New York Times (@nytimes) 24. apríla 2017