Venezuelský prezident Nicolás Maduro podpísal dnes dekrét o vytvorení nového ľudového zhromaždenia. Podrobnosti ohľadne toho, akým spôsobom sa budú vyberať členovia do tohto ústavodarného orgánu či kedy bude jeho prvé zasadanie, však prezident doposiaľ neposkytol, uviedla agentúra AP.
Vytvorenie zhromaždenia avizoval Maduro počas prvomájového sprievodu vo venezuelskej metropole Caracas, kde sa v rovnaký deň konali aj protivládne demonštrácie. Maduro uviedol, že v zhromaždení budú zastúpení bežní občania a pracujúci. Zdôraznil tiež, že zhromaždenie bude "ústavodarným občianskym orgánom" a nie "orgánom politických strán".
"Nechcem občiansku vojnu... Vyzývam pôvodnú ústavodarnú moc, aby dosiahla v republike potrebný mier, porazila fašistický puč a nechala suverénny ľud zaviesť mier a skutočný národný dialóg," povedal Maduro. Podľa agentúry Reuters zároveň dodal, že volená bude len polovica (či ešte menej) z 500-členného ľudového zhromaždenia a nebudú v ňom zastúpené nijaké politické strany.
Maduro podľa stanice BBC uviedol, že orgán bude zložený z provládnych skupín pracujúcich a tiež občianskych hnutí a jeho úlohou bude zmierniť politickú krízu v krajine. Zhromaždenie sa prezident rozhodol vytvoriť aktivovaním príslušného článku v platnej venezuelskej ústave.
Prezidentovi politickí oponenti však tvrdia, že ide len o ďalší pokus, akým chce Maduro obchádzať opozíciou ovládaný parlament, a napriek recesii a protestom sa aj naďalej udržať pri moci.
Predseda venezuelského parlamentu Julio Borges opatrenie nazval "obrovským podvodom" a "pascou" zo strany prezidenta a jeho spojencov. Venezuelský prezident sa podľa neho týmto spôsobom snaží zachovať si politickú moc a odoprieť Venezuelčanom právo vyjadriť svoj názor prostredníctvom volieb. Borges vyzval venezuelské armádne zložky, aby zakročili a zabránili Madurovmu "puču". Uviedol tiež, že venezuelský ľud si neželá zmenu ústavy, ale len odstránenie Madura.
Počas zhruba mesiac trvajúcich protestov prišlo vo Venezuele doteraz o život najmenej 32 ľudí a ďalšie stovky sú zranené. Dôvodom protestov je rozhodnutie najvyššieho súdu o obmedzení právomocí opozíciou ovládaného parlamentu.
Demonštranti obviňujú Madura zo smerovania k diktatúre. Žiadajú predčasné voľby a slobodu pre desiatky politických väzňov. Prezident v nedeľu zopakoval výzvu na dialóg, ktorý opozícia odmietla po tom, ako v decembri stroskotali Vatikánom sprostredkované rozhovory.