Tento týždeň sa nesie v znamení Turecka. O prístupových rokovaniach s Ankarou hlasuje zajtra Európsky parlament, vo štvrtok a v piatok rokujú o ich začiatku hlavy štátov a predsedovia vlád. Otázka vstupu krajiny do únie je na pôde EÚ naďalej sporná. Nejasný je napríklad termín začiatku prístupových rokovaní, či možné alternatívy k plnému členstvu. Nemecko patrí k najväčším stúpencom vstupu Turecka do únie. "Žije tu 2,7 milióna tureckých migrantov. Táto loby je veľmi silná a má to pozitívny vplyv aj na zahraničnú politiku kancelára Gerharda Schrödera," povedal v rozhovore pre HN riaditeľ nemeckého Centra pre turecké štúdie Faruk Sen.
V diskusiách pred summitom, na ktorom má padnúť konečné rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní, sa objavujú tvrdé podmienky. Je možné aj to, že premiérovi Erdoganovi dôjde trpezlivosť a nakoniec to bude on, kto povie "nie"?
- Také nebezpečenstvo existuje. Keď si porovnám podmienky pre Turecko s ostatnými dvanástimi kandidátskymi krajinami (desať nových členských krajín, Bulharsko a Rumunsko), sú oveľa tvrdšie. Ani medzi Nemeckom a Francúzskom nepanuje zhoda; Holandsko a Rakúsko majú zasa veľké pochybnosti. Preto sa obávam toho, že aj keď bude odpoveď Európskej únie Turecku na summite pozitívna, bude si Brusel klásť také podmienky, že tentoraz by Erdogan mohol povedať aj nie.
Je tento scenár reálny?
- Jeho pravdepodobnosť stále stúpa.
Aké by to malo následky pre Turecko a pre Európu?
- Pre Európu by to malo väčšie následky. Turecko svoje reformy uskutočňuje, v tejto ceste bude pokračovať, ale v prípade tohto scenára Turecko spochybní všetky ostatné formy spolupráce, počínajúc colnou úniou. Pre Európsku úniu by to bola ťažká fáza. Dúfam, že to tak ďaleko nezájde.
Uspokojilo by sa Turecko aj s alternatívnym zväzkom?
- Alternatívne zväzky nepotrebuje. Turecko má s arabským svetom a s krajinami Čierneho mora veľmi dobré vzťahy. Tieto môže ďalej rozvíjať.
Ako reagujete na zvyčajný protiargument, že moslimská krajina nepatrí do Európskej únie?
- To je veľmi smutné. Pri kodanských kritériách či iných podmienkach nefiguruje otázka islamu. Európska únia je hodnotové spoločenstvo, nie je viazané na náboženstvo. Preto nemám pre tento argument žiadne pochopenie.
Čo by znamenal vstup Turecka do únie pre ostatné moslimské krajiny?
- Bol by to signál, že únia chce zmierenie, spoluprácu s islamským svetom, a to je potešujúce. Zraky všetkých 57 islamských štátov sú upreté na Brusel, či bude akceptovať moslimskú krajinu alebo nie. Bol by to príspevok k zmiereniu medzi kresťanstvom a islamom.
Vláda Gerharda Schrödera sa zasadzovala za otvorenie prístupových rokovaní. Myslíte si, že sa na "tureckej" politike Nemecka niečo zmení, ak by sa v roku 2006 dostali k moci konzervatívni kresťanskí demokrati Angely Merkelovej?
- Musíme vychádzať z toho, že keď sa teraz začnú prístupové rokovania s Európskou úniou a v roku 2006 príde k moci konzervatívna vláda, nič sa na nemeckej politike nezmení. Je dôležité, aby Turecko teraz dostalo zelenú.
Líderka opozície Merkelová chce ísť s "tureckou" otázkou do predvolebného boja 2006...
- Keď sa začnú prístupové rokovania už sa to nebude dať vrátiť späť, to vie aj pani Merkelová.
Existuje v Nemecku turecká loby? Veľa sa hovorí o podnikateľovi Vuralovi Ögerovi (podniká v oblasti cestovného ruchu). Sú v nemeckom verejnom živote zastúpení aj významní podnikatelia a politici tureckého pôvodu?
- V Nemecku žije 2,7 milióna tureckých migrantov. V Nemecku majú okolo dvoch tisíc organizácií. Viac ako 91 percent Turkov chce, aby krajina vstúpila do Európskej únie. Táto loby je veľmi silná a má to pozitívny vplyv aj na zahraničnú politiku kancelára Gerharda Schrödera.