Od hurikánom zničeného Haiti až po vyschnutú južnú Afriku, najchudobnejšie krajiny sveta neprestajne bojujú s čoraz extrémnejším počasím. Pomoc, ktorú im poskytujú rozvinuté a oveľa menej zasiahnuté štáty, je však len almužnou v porovnaní s tým, čo by naozaj potrebovali. Týmto problémom sa v posledných mesiacoch zaoberajú svetoví lídri.
Už dávnejšie sa najchudobnejšie krajiny snažili upozorniť na svoju neustále sa zhoršujúcu situáciu. Bojujú najmä so zvyšujúcou sa hladinou morí, suchom, záplavami či tropickými chorobami, ktoré ohrozujú verejné zdravie a potravinovú bezpečnosť. „Chýbajú nám zdroje a kapacity na to, aby sme dostatočne ochránili našich ľudí od hrozných dôsledkov klimatickej zmeny,“pre Thompson Reuters Tosi Mpanu-Mpanu, riaditeľ Clean Development Mechanism.
Sľúbená pomoc nestačí
Najmenej rozvinuté krajiny sa snažia najbohatšie štáty prinútiť, aby im pomohli prekonávať klimatickú krízu. Vlády donorských štátov pritom už vlani na jeseň prisľúbili, že významne zvýšia financovanie určené postihnutým krajinám. Mala by to byť súčasť plánu na splnenie ich záväzku, že do roku 2020 budú schopné rozvojovým krajinám poskytnúť 100 miliárd dolárov. Peniaze budú určené nielen na boj s klimatickou zmenou, ale aj na udržateľný a čistý rozvoj.
Dodnes tieto financie ledva dosahovali 10 miliárd dolárov ročne. Plán, ktorý vznikol na základe analýzy OECD, hovorí o minimálne dvojnásobnom zvýšení rozpočtu do roku 2020. Ani táto sumu však pravdepodobne nebude stačiť. Agentúra OSN zameraná na životné prostredie pred pár mesiacmi vypočítala, že skutočné náklady na to, aby sa najchudobnejšie krajiny prispôsobili klimatickej zmene dosiahnu v roku 2030 od 140 do 300 miliárd dolárov.
Prispôsobenie sa klimatickej zmene zahŕňa množstvo krokov a aktivít: od poskytnutia lepších semien farmárom, cez modernejšie a presnejšie predpovede počasia až po zdvíhanie ciest či dokonca domov v oblastiach náchylných na záplavy.
Nie pôžičky, ale granty
Neziskové organizácie sa snažia lobovať za to, aby bohaté krajiny neposkytli tým chudobným pomoc vo forme pôžičiek, ale grantov. A aby sa suma do roku 2020 zvýšila na 35 miliárd. „Táto suma, samozrejme, zďaleka nestačí. Mnohé donorské krajiny navyše stále podporujú investície do oblastí, ktoré generujú škodlivé fosílne palivá. Čiže si vlastne naďalej protirečia,“ povedal Sven Harmeling, vedúci zástupcov organizácie Care.
Harjeet Singh z organizácie ActionAid povedal, že úsilie musí byť vidieť na obidvoch stranách. Rozvojové krajiny musia skoordinovať svoje politiky. Majú si aj vyjasniť, koľko peňazí ich budú politiky zamerané na klimatickú zmenu stáť. A musia to urobiť do roku 2018, kedy sa bude znovu preskúmavať Parížska dohoda a s ňou spojené plány, postupy a jednotlivé kroky. „Rozvojové krajiny si musia svoju domácu úlohu stihnúť spraviť do roku 2018. Jednoducho povedané, musia spresniť svoje požiadavky."
Preložila: Viktória Pokorná
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
