Našimi každodennými rozhodnutiami - čo si dám na raňajky, ako dnes pôjdem do práce - ovplyvňujeme to, akú veľkú ekologickú stopu za sebou zanechávame. Ekologická stopa zjednodušene vyjadruje, ako veľmi naše aktivity ovplyvňujú Zem. To, čo jeme, sa takisto stáva súčasťou celkovej ekologickej stopy každého z nás. A platí to aj pre zvieratá.
Priveľa mäsa
Pet food, to je jeden veľký priemysel. Akademický portál The Conversation uvádza, že tento biznis zarába len v Spojených štátoch takmer 25 miliárd dolárov ročne. Podľa portálu je súčasným trendom dávať zvieratám krmivo s vysokým obsahom mäsa. Práve mäso je významným prispievateľom k ekostope. Chov oviec, kráv, prasiat, hydiny a rýb si totiž vyžaduje veľa pôdy, vody a potravy.
“Musíme zredukovať množstvo mäsa. V roku 2050 narastie populácia Zeme na deväť miliárd. Budeme teda potrebovať asi 25 percent územia, na ktorom sa dnes chovajú kravy,“ tvrdí Juliana Jiménez Jaramillo Andersonová z magazínu Slate. Podporovatelia tohto tvrdenia argumentujú faktmi, že na ploche, ktoré je potrebná na výrobu jedného kilogramu mäsa, sa môže vypestovať 160 až 200 kíl zemiakov a paradajok.
Peter Scarborough a kolektív z univerzity v Oxforde zozbierali v roku 2014 údaje o strave viac ako 50-tisíc ľudí vo Veľkej Británii a vypočítali ich potravinovú stopu. Zistili, že ak by sa človek, ktorý je denne sto gramov mäsa, rozhodol znížiť jeho množstvo na polovicu, znížil by svoju ekostopu o tretinu. Ušetril by takmer tonu oxidu uhličitého za rok, čo približne zodpovedá spiatočnému letu z Londýna do New Yorku.
Podľa Skrinkthatfoodprint.com, stránke venujúcej sa znižovaniu ekologickej stopy, zanecháva červené mäso väčšiu ekologickú stopu ako biele. Kuracie mäso namiesto hovädzieho “ukroji” štvrtinu z emisií. Cestou k znižovaniu ekologickej stopy ľudí aj zvierat je teda obmedzenie mäsa, a to predovšetkým hovädzieho.
Čo je to správne
Objavujú sa tiež názory, že podobne ako ľudia, môžu mačky a psy konzumovať potravu založenú na rastlinnej báze. Podľa Conversation je jednou z hlavných genetických odlišností medzi psami a vlkmi to, že psy majú zvýšenú schopnosť získavať výživu z obilnín a iných rastlín. Dôkazom tohto možného čiastočného vegetariánstva môže byť tkanivo s langerhansovými ostrovčekmi, ktoré je súčasťou psieho pankreasu. V nich sa vytvára inzulín, ktorý premieňa jednoduchú glukózu na energiu. Pes bol v minulosti zvyknutý žiť po boku človeka a dojedať jeho zbytky. Mäso bolo vtedy vzácnosťou.
Postoje, ktoré niektorí ľudia zastávajú, sa prejavujú aj v spôsobe stravovania, ktoré volia pre svoje zvieratá. Mnohí to považujú až za fanatizmus. Hovoríme o vegánskom stravovaní zvierat. Podľa Jany Cíbovej z veterinárnej ambulancie Vet-Svet je mäso základnou zložkou krmiva pre psov aj mačky, rôzni sa len v pomere. Tereza Vandrovcová zo soucitne.cz, stránke venovanej vegánstvu, však tvrdí, že vegánske granule sú zostavené na mieru mäsožravcom. "Z ekologického pohľadu sú, samozrejme, najvhodnejšie kvalitné rastlinné krmivá, ktoré ľudia volia aj z etických dôvodov,” hovorí. Podľa majiteľa českého online shopu Veganstore.cz takto kŕmeným zvieratám nič nechýba.
Skôr ako o vplyv pet food na životné prostredie sa dnes mnohí majitelia zvierat zaujímajú o to, aby dali domácim miláčikom prirodzenejšiu stravu. Zvieracie krmivo je dnes do veľkej miery o granuliach. Selma de Donnova zo Slobody zvierat upozorňuje, že by sa majitelia mali vyhýbať lacným krmivám bez akejkoľvek výživovej hodnoty. Po tých však stále siaha veľká časť majiteľov. Granulovaná strava nebola vynájdená pre mäsožravcov. Pôvodne sa používala pre kone. Hromadne propagovanou na sa stala až po 2. svetovej vojne.
Mnohí majitelia zvierat v súčasnosti prechádzajú na tzv. “barfovanie”. Ide o návrat od továrenských krmív k surovej a prirodzenej strave. Tá je zložená zo surových a tepelne neupravovaných surovín, ako sú kosti, surové mäso, vnútornosti, ovocie, zelenina, mliečne výrobky. Prechod k prirodzenejšej strave však nemusí automaticky znemanať nižšiu ekologickú stopu.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
