Budúcim francúzskym prezidentom by sa mohol stať reformátor hospodárstva, ktorý sa v minulosti živil ako investičný bankár u Rothschildovcov. Je ním Emmanuel Macron, ktorý postúpil do druhého kola a ktorého favorizujú volebné prieskumy.
Prípadné zvolenie bývalého investičného bankára a reformného ministra hospodárstva by pritom skutočne mohlo znamenať zmenu. Macrona totiž považujú za človeka inklinujícího k ľavicovým hodnotám, avšak patrí k najreformnejším ministrom, akého krajina v posledných rokoch mala.
Macron pôsobil ako bývalý minister hospodárstva za vlády odchádzajúceho prezidenta Francoisa Hollanda. So socialistickou vládou sa ale rozišiel vlani v auguste, kedy podal demisiu.
Zakladá vlastné hnutie
Avšak už v apríli toho istého roku založil vlastné politické hnutie En marche! (Vpred!). To nechce byť delené podľa tradičnej mustry na politickú pravicu a ľavicu. Sám Macron sa považuje za ekonomického liberála s propodnikatelským zmýšľaním.
Podľa denníka The Guardian neznáša označenie centrista a sám seba označuje ako človeka "naľavo, ktorý je otvorený pravicovým myšlienkam".
Favorit na úrad francúzskeho prezidenta fandí biznisu, je proeurópsky a akademikom, vedcom a podnikateľom, ktorým sa "horšie" dýcha pod administratívou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ponúkol, nech sa presťahujú do Francúzska.
Bankár u Rothschildovcov
Členom socialistickej strany bol Macron medzi rokmi 2006-2009, kedy zároveň pracoval na ministerstve hospodárstva ako inšpektor generálneho finančného úradu. Neskôr však odišiel pracovať do služieb Banque Rothschild & Cie, kde pôsobil ako investičný bankár.
Jeho vymenovanie ministrom hospodárstva v roku 2014, keď nahradil Arnauda Montebourga, potom znamenalo obrat v doterajšej hospodárskej politike krajiny.
Ako uviedol denník The Business Insider, zatiaľ čo Montebourg bol predovšetkým protekcionistom, ktorý sa preslávil kampaňou s názvom "Vyrobené vo Francúzsku", ktorá nabádala jedincov k nákupu francúzskych výrobkov namiesto tých z dovozu, Macron dodnes predstavuje pravý opak. Keď ho v roku 2014 vymenoval do funkcie vtedajší premiér Manuel Valls, musel Macron začať riešiť niekoľko vážnych chorôb francúzskej ekonomiky.
Bolo to tri roky stagnujúce hospodárstvo či nezamestnanosť okolo desať percent. Vysokou nezamestnanosťou však krajina trpí dodnes. Macron by ju rád znížil na úroveň siedmich percent.
Reformná legislatíva, ktorá znamenala viac probyznysové smerovanie krajiny, dokonca niesla jeho meno "Loi Macron" čiže zákon Macron. Cieľom bolo jediné. Deregulovať už tak zákonmi zaťaženú a skostnatenú francúzsku ekonomiku. Napríklad obchody dostali možnosť mať otvorených viac nedieľ v roku.
Vadí 35 hodín práce týždenne
Hoci bol Macron hlasným kritikom 35-hodinového pracovného týždňa, zmena sa do zákona nedostala. Avšak pod tlakom hlavne zahraničných firiem uvoľnila vláda pravidlá a spoločnosti môžu so zamestnancami vyjednať dlhšiu pracovnú dobu. V Európe štandardný štyridsaťhodinový pracovný týždeň ale doteraz vo Francúzsku patrí do ríše snov.
Nie všetky opatrenia Macronom presadenej legislatívy boli ale v Európe vítané. Napríklad keď 1. júla 2016 vstúpil "Loi Macron" do platnosti, skomplikovalo to podnikanie zahraničným dopravcom. Tým totiž zákon uložil povinnosť vyplácať vodičom za pracovný čas strávený na území Francúzska minimálnu mzdu, ktorá aktuálne činí 9,76 eur na hodinu.
Francúzskym podnikom ale Macron načúva. Keď sa mu napríklad v minulosti sťažovali na tvrdé podmienky na trhu práce či na 75-percentnou daň, ktorú Francúzsko zaviedlo pri zárobkoch nad milión eur, dal im za pravdu a povedal, že to bolo veľkou chybou.
Ostatne ani teraz sa jeho ekonomický program príliš nelíši od toho, čo hlásal v minulosti. Stále pre neho zostáva prioritou zbaviť pracovný trh nepružnosti a otvoriť ho. Chce znížiť náklady na prácu a okrem už spomínaného 35-hodinového pracovného času by tiež rád zrušil vysoké odstupné pre prepustených zamestnancov.
V pláne má tiež znížiť korporátnu aj milionársku daň a osekať nákladný štátny aparát o 120-tisíc ľudí a pripraviť zamestnancov vo verejnom sektore o istotu celoživotnej práce.
To korešponduje aj s jeho plánom opierať sa o stredné vrstvy, ktoré vidí ako zásadný pilier demokratického systému. Tie by rád motivoval k rastu. K tomu je podľa Macrona potreba kvalitného školstva, rovnosti príležitostí, ale aj sebestačnosti a individuálnej iniciatívy jednotlivcov. Jeho cieľom je tiež udržať deficit rozpočtu pod hranicou stanovenou Európskou úniou, ktorá je tri percentá.