Indická spoločnosť s nehnuteľnosťami rozbehla reklamnú kampaň so sloganom „Domovy, ktoré nediskriminujú.“ Snaží sa tak bojovať proti predsudkom ohľadom bývania a trhu s nehnuteľnosťami, ktoré sú založené na rode, náboženstve alebo kaste. Táto reklama je síce pre nás nezvyčajná, no pre milióny ľudí v Indii bolo jej posolstvo blízke. Mnohí z nich si totiž nemohli prenajať alebo kúpiť mestské domy len preto, že boli single, jedli mäso, pochádzali z určitej kasty alebo regiónu. Neformálne pravidlá a diskriminácia zo strany indických prenajímateľov rozdeľuje pôvodne multikultúrnu spoločnosť a oddeľuje od nej určité náboženské menšiny či ľudí bez partnerov, ktorým neostáva nič iné iba žiť v novovznikajúcich ghetách, tvrdia analytici.
„Je rok 2017 a my sa stále stretávame s takouto formou diskriminácie,“ povedal pre Thomson Reuters Rishi Dogra z NestAway Technologies, ktorý rozbehol kampaň. „Ľudia by mali mať právo sa slobodne presťahovať kedy chcú a kam chcú a nájsť si domov kdekoľvek v krajine,“ povedal Dogra, šéf marketingu v spoločnosti, ktorú založili traja mladí absolventi, ktorí sa sami stretli s problémom pri hľadaní ubytovania v Bengaluru. Takáto diskriminácia donútila množstvo ľudí žiť na predmestí. Mestské centrá sú tak ochudobnené o rozmanitosť a sú oveľa menej kozmopolitné ako kedysi. Chudobnejší robotníci si ich dnes kvôli vysokým nájmom už nemôžu dovoliť.
V Bombaji, ktorý je finančným strediskom a magnetom pre ľudí z celej krajiny, vždy existovali jednotlivé štvrte pre katolíkov, Parsiov či iné komunity. Vytvorili si spoločné obytné štvrte, aby si mohli navzájom pomáhať. Ako však mesto rástlo a sťahovalo sa doň stále viac ľudí, tieto silné mestské štvrte začali odmietať nových migrantov na základe náboženstva, kasty, zamestnania či zvykoch v stravovaní. Diskriminácia začala silnieť po krvavých nepokojoch medzi hinduistami a moslimami v rokoch 1992 až 1993 a pretrváva dodnes, povedala Zakia Soman, spoluzakladateľka Bharatiya Muslim Mahila Andolan, neziskovej organizácie pre moslimské ženy.
V roku 2015 dokonca vznikla aj facebooková skupina „Indovia proti diskriminácii“, a to po tom, čo bola jedna mladá Moslimka požiadaná, aby opustila svoj byt kvôli svojmu vierovyznaniu. „Čo sa týka možností ubytovania, naša spoločnosť sa stala veľmi obmedzenou,“ povedala Soman. „Mesto sa stále viac delí na ghetá. Oslabuje to sociálnu štruktúru a znepriateľuje jednotlivé časti spoločnosti. Takýto vývoj neveští nič dobré,“ povedala. Miestne súdy sa už zaoberali viacerými procesmi, ktoré sa týkali ubytovania, no niektoré rozsudky neboli celkom spravodlivé.
V roku 2005 vyniesol indický najvyšší súd rozsudok v prospech obyvateľov štvrte Parsiov v Ahmedabade. Podľa súdu má štvrť právo obmedziť prijímanie nových členov len na Parsiov. „Ústava garantuje naše právo na rovnosť, ale bytové spoločnosti si stále môžu diktovať podmienky, ktoré sú pre mnohých ľudí diskriminujúce,“ povedal Vinod Sampat, právnik zameraný na bytové právo.
Návrh novej bytovej politiky pre štát Maharashtra, v ktorom sa nachádza aj Bombaj, odstránil odstavec, ktorý by zabránil diskriminácii. Práve toto môže poškodiť najmä ľudí, ktorí si snažia kúpiť alebo prenajať dom, pretože zákon ich nebude dostatočne chrániť, vysvetlil Sampat.
Predstavitelia vlády povedali, že princíp nediskriminácie je zahrnutý už v ústave, čiže ďalšie dodatky a klauzuly už nie nie sú potrebné. Toto však ľuďom ako je aj Shikha Makan nestačí. Práve preto natočila film s názvom „Bachelor Girl“ o predsudkoch pri hľadaní ubytovania pre ženy, ktoré sú single. To platí dokonca aj pre známe herečky z Bollywoodu. „To, že si človek nedokáže nájsť ubytovanie v tak obrovskom meste akým je Bombaj, je hanba,“ povedala. „Odsúva to slobodné ženy a iné menšiny na okraj spoločnosti.“
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
