Ak bude objem svetových emisií narastať do konca tohto storočia tak ako doteraz, zdvojnásobí sa počet dní s teplotou nad 30 stupňov Celzia, uvádzajú vedci z Inštitútu pre dopady klimatickej zmeny v Postupime vo svojom výskume publikovanom v žurnáli Nature Communications. Úroda klesá, keď sa teploty dostávajú práve nad 30 stupňov, čo znamená, že produkcia pšenice sa len v Amerike do konca storočia zníži o 20 percent, kukurice o 50 a sóje o 40 percent.
Hrozivé dôsledky
„Ak budú mať Spojené štáty problém s úrodou, svetové ceny môžu okamžite vzrásť, pretože USA predstavuje obrovského exportéra v tomto sektore,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation spoluautor štúdie Bernhard Schauberg. Dodal, že produkcia týchto plodín sa samozrejme zhorší aj v ostatných častiach sveta.
Juraj Mesík, odborník na globálne problémy, vysvetlil, že v prípade ak by neúroda naraz zasiahla všetky tri menované plodiny, boli by dôsledky kumulované a ešte oveľa vážnejšie. Bohatá Európa by zvýšenie cien chleba zvládnuť mohla, keďže množstvo potravín produkuje sama. Chudobnejšie vrstvy by však tento nárast pocítili, no štáty by ich situáciu mohli riešiť pomocou sociálnych dávok.
„Dôsledky pre arabský svet by ale boli devastujúce. Boli by sme tam svedkami hladových nepokojov, revolúcií, občianskych vojen, podvýživy a možno hladomorov. A samozrejme masovej snahy dostať sa odtiaľ niekam, kde sa dá prežiť – teda do Európy,“ povedal Mesík.
Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo je nutné problém riešiť ihneď. Vo svojich správach neustále upozorňuje na možné hrozivé dôsledky klimatickej zmeny na potravinovú bezpečnosť. Organizcáia predpovedá, že spolu s nárastom populácie, jej príjmov a urbanizácie bude rásť aj spotreba potravín, čo vytvorí nesmierny tlak na celý systém. V roku 2050 by dopyt po potravinách mohol oproti roku 2006 narásť o 60 percent. Mesík vidí problém hlavne v stále narastajúcom počte obyvateľov v krajinách Blízkeho východu. „Pred sto rokmi žilo v Egypte zhruba desať miliónov ľudí, pred 50 rokmi okolo 20 miliónov a dnes ich je skoro 95 miliónov.“
Aké je riešenie
Jedným z možných riešení by podľa vedcov mohlo byť zavlažovanie. Rastliny by vďaka nemu netrpeli nedostatkom vody, ktorý spôsobuje, že zapúšťajú viac koreňov a majú menej zŕn. Navyše prestávajú otvárať svoje listy, aby zabránili úbytku vody. To však znižuje ich príjem oxidu uhličitého, ktorý predstavuje dôležitý stavebný materiál pre ich rast. Podľa vedcov by práve zlepšenie zavlažovania mohlo predísť celému problému. „Zavlažovanie by mohlo byť kľúčovým spôsobom, ako sa prispôsobiť hrozivým následkom otepľovania,“ povedal spoluautor štúdie Joshua Elliott z University of Chicago. „Avšak, toto riešenie je samozrejme limitované vodnými zdrojmi v jednotlivých regiónoch.“
Najlepší spôsob, ako ochrániť úrodu je obmedziť vypúšťanie emisií do ovzdušia. Na tom sa už svetoví politickí lídri raz dohodli. V parížskej klimatickej dohode sa ako hlavný cieľ uvádza udržať globálne otepľovanie pod hranicou dvoch stupňov Celzia. Od novembra je táto dohoda záväznou pre všetky štáty, ktoré ju ratifikovali.
Hlavný zdroj: Thomson Reuters Foundation
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
