Americká ambasáda či pevnosť? Obria presklená kocka na brehoch Temže vyjde Spojené štáty na miliardu dolárov. Diplomati by sa do nej mali sťahovať do konca roka. Je to stavba, ktorú od samého počiatku sprevádzajú kontroverzie. Hneď ako sa objavil návrh ateliéru Kieran Timberlake z americkej Filadelfie, ktorý predstavil budúcu americkú ambasádu v Londýne, už zneli početné hlasy odporcov.
Ostnaté drôty a betónové bloky
Kritici tvrdia, že návrhu chýba elegancia i invencia. Nevyužil podľa nich možnosti, ktoré mu veľkoryso ponúkalo miesto na brehoch Temže, kde sa vyprázdnil priestor po uvädajúcej priemyselnej zóne.
Lenže v zadaní investora, americkej vlády, rezonovali predovšetkým nároky na bezpečnosť. Takže republikánsky senátor Jason Chaffetz si podľa stanice CNN ešte predvlani sťažoval, že vláda plánuje "opulentnú stavbu s presklenou fasádou, ktorá prehliada bezpečnostné riziká".
Otázka teda znie: Je vôbec možné vytvoriť projekt, ktorý by dokonale spájal bezpečnostné aj estetické požiadavky, aby boli všetci spokojní?
Najprv k bezpečnostným opatreniam. Architekti museli počítať s odolnými materiálmi, ktoré dokážu vzdorovať strelám aj explóziám. K tomu je potrebné stavbu obklopiť voľným priestranstvom, ktoré sťaží úlohu prípadným atentátnikom a umožní lepšie sledovať priestor v okolí veľvyslanectva.
Presklenú stavbu obklopujú vysoké zábrany z ostnatých drôtov a betónové bloky, ktoré majú zabrániť v prieniku prípadným teroristickým útokom s vozidlami naloženými výbušninami. Pôvodne mal priestor okolo ambasády voľne rozvíjať tradíciu anglických parkov - to sa naplniť nepodarilo.
Bezpečnosť je na prvom mieste
A teraz estetické hľadisko. Je pochopiteľné, že žiadna z týchto bariér stavbe na kráse nepridá. Namiesto krehkých línií preváži strohá a robustná fortifikácia. Nič príťažlivého.
V protiklade k tomu stojí tradičné vnímanie zahraničných ambasád ako miesta prvého kontaktu s príslušnou krajinou, kde by mal návštevník o nej získať pozitívny obraz. Stavba tak mala vizuálne stelesňovať americké hodnoty. Presklený transparentný plášť mal odkazovať na transparentnosť americkej demokracie. Lenže betónové panely s tým neladia.
Dosluhujúca americká ambasáda v Londýne z roku 1957, akokoľvek z architektonického hľadiska nijako výrazná, zhmotňovala tento emocionálny rys zahraničných zastupiteľských úradov v oveľa väčšej miere. Autorom budovy bol fínsko-americký architekt Eero Saarinen, ktorý sa preslávil ako autor známeho Gateway Arch, obrieho kovového oblúku v St. Louis.
Stará americká ambasáda nudila pravidelne členenými múrmi s malými oknami, jej poloha na námestí Grosvenor v centre Londýna ju plne integrovala do života Londýnčanov. Tí oceňovali okrem iného aj fakt, že tu našli kvalitnú knižnicu priamo v srdci mesta.
Nová stavba bezprostrednosť postráda. Napriek tomu sa dajú chápať dôvody, ktoré viedli k tomu, že na úkor estetiky nakoniec zvíťazili bezpečnostné kritériá. Terčom teroristických útokov bola v roku 1983 americká ambasáda v Bejrúte, počet obetí vtedy dosiahol 63. Neskôr nasledovali útoky na americké veľvyslanectvá v Keni a Tanzánii s 200 obeťami. Niet divu, že bezpečnosť je pre amerických diplomatov na prvom mieste.