Štáty Európskej únie by mali koordinovane dopĺňať mnohokrát nedostatočné zásoby zbraní a spoločne plánovať ich nákupy u európskych zbrojných firiem.
Počíta s tým dnes zverejnený plán Európskej komisie, ktorá chce v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine vytvoriť obranný fond pre spoločné vyzbrojovanie armád.
Pre najbližšie dva roky plánuje pokryť akútne nedostatky investíciami vo výške 500 miliónov eur, na ktoré by potom mal nadviazať dlhodobý investičný program.
Nateraz bez právomocí
Komisia, ktorá doteraz nemá v obrannej politike právomoci, plánuje spolu s členskými štátmi vyzbrojovanie organizovať.
Väčšina unijných krajín po februárovom začiatku ruskej agresie začala poskytovať Kyjevu zbrane a zároveň sa usilovať o lepšie zabezpečenie vlastnej obrany.
Viaceré krajiny ohlásili zvýšenie vojenských výdavkov a lídri EÚ poverili komisiu, aby preverila možné medzery v zásobách či nedostatky pri plánovaní nákupov.
Exekutíva EÚ konštatovala, že sľúbené zvýšenie peňazí prichádza po dvoch desaťročiach, keď rast obranných výdavkov EÚ výrazne zaostával za americkým, ruským či čínskym rozpočtom.
"Musíme investovať lepšie a musíme investovať spoločne," vyhlásila dnes podpredsedníčka komisie Margrethe Vestagerová.
Zbrojná proporcionalita východu
Koordinácia obranných plánov a nákupov vybavenia podľa Bruselu pomôže predísť situácii, keď sa európskym armádam nebude dostávať nejaký druh zbraní a iných budú mať zbytočne veľa.
Mala by tiež prispieť k tomu, že európske zbrojárske firmy budú ponúkať kompletnú škálu vybavenia.
Dôležité je podľa exekutívy EÚ rovnako renovovať zvlášť arzenály krajín východného krídla EÚ, ktoré majú často vo výbave zastarané tanky či ďalšie stroje sovietskej výroby.
K tomu v súčasnosti pomáhajú dohody niektorých štátov s Nemeckom, ktoré im výmenou za ťažké zbrane poslané na Ukrajinu sľúbilo poskytnúť nemecké vybavenie.
Väčšina štátov EÚ je tiež členmi NATO a pred ruskou inváziou sa viaceré krajiny zdráhali investovať do spoločnej európskej obrany s tým, že aliancia s dominantnou úlohou USA je dostatočnou zárukou bezpečnosti.
Po útoku na Ukrajinu sa však štáty zhodli na posilnení spolupráce vrátane vytvorenia vlastných síl rýchlej reakcie.