Vlajka Číny a Taiwanu. FOTO: REUTERS/Dado Ruvic
StoryEditor

Napäté vzťahy s Čínou má už od minulého storočia. USA však nechcú, aby bola z Taiwanu "ďalšia Ukrajina"

23.05.2022, 16:38
Autor:
ČTKČTKnasinasi

Peking považuje Taiwan za legitímnu súčasť svojho územia. Taiwan pritom od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a už tri dekády aj demokratické zriadenie.

Americký prezident Joe Biden dnes pri návšteve Japonska povedal, že USA by boli ochotné použiť vojenskú silu na obranu Taiwanu a že Čína si podľa neho zahráva s ohňom. Prinášame výber informácií o vzťahu pevninskej Číny a Taiwanu v priebehu posledných desaťročí.

Čína považuje Taiwan sa svoj

Peking považuje demokratický Taiwan za vzbúrenskú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Podľa oficiálnej politiky "jednej Číny" na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan pritom od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a už tri dekády teraz aj demokratické zriadenie, zatiaľ čo v pevninskej Číne pokračuje režim jednej strany.

Čína ostrovu hrozí ozbrojeným zásahom v prípade vyhlásenia samostatnosti. Prípadná obrana pred čínskou inváziou by bola podľa analytikov pre Taiwan náročnou operáciou s neistým výsledkom.

Napätie medzi Čínou a Taiwanom pritom narastá už dlhší čas. Čína zvyšuje vojenský aj politický tlak na ostrov a nevylučuje, že by sa ho mohla zmocniť silou. Vlani na jeseň zorganizovala blízko Taiwanu manévre, do blízkosti ostrova vyslala vyše 150 vojenských lietadiel. Časté sú tiež lety čínskeho letectva taiwanským vzdušným priestorom.

image

Čínska armáda cvičila neďaleko Taiwanu

Rusko a Ukrajina vs. Čína a Taiwan

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu tento rok 24. februára zosilneli aj obavy z ozbrojeného konfliktu v Taiwanskej úžine.

Možnosť, že čínska armáda niekedy v budúcej dekáde Taiwan napadne, je podľa amerických analytikov vysoká. Zodpovedajú tomu tak výroky čínskej diplomacie, ako aj rozsiahle prípravy čínskych ozbrojených síl.

Dnešné slová prezidenta Bidena sú jedným z najsilnejších vyjadrení na podporu Taiwanu z posledných desaťročí.

image

Biden hrozí Číne: USA sú ochotné vojensky brániť Taiwan, Peking sa zahráva s ohňom

USA síce ostrovný štát oficiálne neuznávajú, udržiavajú s ním ale obchodné vzťahy a poskytujú mu zbrane, sú najväčším dodávateľom vojenskej techniky.

Z dôvodu predaja amerických zbraní na ostrov Čína tento rok vo februári oznámila, že uvalila nové sankcie na americké zbrojárske spoločnosti Lockheed Martin a Raytheon Technologies.

Americký prezident zdôraznil, že Spojené štáty oficiálne uznávajú tzv. politiku jednej Číny, ktorú dlhodobo presadzuje Peking, ale sú rozhodne proti akýmkoľvek snahám o násilné ovládnutie Taiwanu Čínou.

Biden dnes zároveň pripodobnil bilaterálnu situáciu medzi Čínou a Taiwanom k súčasnej situácii medzi Ukrajinou a Ruskom. Povedal, že ak by došlo k čínskemu vpádu na Taiwan, tak by to "destabilizovalo celý región a išlo by o udalosť podobnú tej, akej sme svedkami na Ukrajine," povedal Biden po rokovaní s japonským premiérom Fumiom Kišidom.

Vyslovil, že je dôležité, aby ruský prezident Vladimir Putin zaplatil cenu za svoje barbarstvo na Ukrajine" a aby boli dôsledky preňho dlhodobé. Spomenul, že sa tým totiž zároveň posiela odkaz aj Číne, ktorá sleduje reakciu Západu na agresívne kroky Ruska veľmi pozorne.

image

Japonsko vyzvalo Čínu, aby hrala "zodpovednú úlohu" v invázii Ruska na Ukrajine

V polovici apríla navštívila Taiwan delegácia amerických zákonodarcov vedená republikánskym senátorom Lindseyom Grahamom. Ten vyzval americkú administratívu, aby Čína "začala platiť" za svoju podporu Rusku.

Peking v reakcii na návštevu oznámil armádne cvičenie pri taiwanských brehoch. A popudene reagovala Čína aj vlani na jeseň na informácie prezidentky Cchaj Jing-wen, že na ostrove pôsobí neveľký počet amerických vojakov, ktorí cvičia spoločne so svojimi taiwanskými kolegami. "Jednoznačne odmietame akýkoľvek spôsob oficiálnej výmeny a vojenských kontaktov medzi Spojenými štátmi a Taiwanom," uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Korene sporu v 20. storočí

Korene čínsko-taiwanského sporu spadajú do 40. rokov minulého storočia. Vtedy bojovali v čínskej občianskej vojne komunisti na čele s vodcom Mao Ce-tungom proti kuomintangskej armáde generála Čankajška.

V roku 1949 Mao Ce-tung vyhlásil založenie nového štátu, Čínskej ľudovej republiky, zatiaľ čo zvrhnutá kuomintangská vláda našla útočisko na Taiwane, kde Čankajšek 1. marca 1950 vyhlásil Čínsku národnú republiku. Obe krajiny sa odvtedy považujú za legitímnych predstaviteľov čínskeho národa.

Zdĺhavá občianska vojna v Číne sa rozhorela už v roku 1927, po desiatich rokoch bola prerušená druhou svetovou vojnou a jej posledná časť vypukla v roku 1946 po tom, ako sa skončili konflikty Číny s Japonskom.

Čankajšek sa mohol vo vojne spočiatku opierať o svoju Národnú revolučnú armádu, ktorá pozostávala z vyše troch miliónov vojakov. Proti nim stálo vyše 1,2 milióna príslušníkov Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

Iniciatívu však postupne prevzala Čínska ľudová oslobodzovacia armáda, v priebehu roku 1949 vzrástli jej počty až na štyri milióny mužov a komunisti tak doviedli vojnu do víťazného konca.

Vojna sa skončila 1. októbra 1949, keď Mao v záplave červených vlajok vyhlásil na pekinskom námestí Tchien-an-men vznik Čínskej ľudovej republiky.

Zjednotená pevninská Čína tak nastúpila na cestu budovania socializmu pod taktovkou Komunistickej strany Číny a jej predsedu Maa.

image

Tempo rastu čínskej ekonomiky môže prvýkrát za takmer 50 rokov zaostať za USA

Vplyv USA na ostrov

Porazený Čankajšek sa uchýlil na Taiwan, kde až do svojej smrti v roku 1975 vládol tvrdou rukou. Rozvoj tohto ostrova silno ovplyvnila podpora Spojených štátov, ktoré po traumatickej "strate Číny" v prospech komunizmu obrátili svoj záujem v období studenej vojny práve na Taiwan.

Čínska republika na Taiwane zastupovala až do roku 1971 najľudnatejšiu krajinu sveta v OSN, potom Taiwan bol členstva zbavený a pevninská Čína získala kreslo v organizácii namiesto neho.

Spečatenie jednej Číny za Nixona

Počas historickej návštevy amerického prezidenta Richarda Nixona v Číne v roku 1972 bolo podpísané takzvané šanghajské komuniké, ktoré uznalo existenciu len jednej Číny a Taiwan ako jej súčasť.

Diplomatické vzťahy s Taiwanom prerušil Washington v januári 1979, keď USA uznali a nadviazali diplomatické styky s Čínskou ľudovou republikou. S neoficiálnou podporou Taiwanu vrátane dodávok zbraní však Američania neprestali.

Demokratický vývoj

Postup k demokracii sa na Taiwane začal v júli 1987 zrušením výnimočného stavu platného od roku 1947 a povolením činnosti politických strán. Výrazných politických reforiem sa však Taiwanci dočkali až po roku 1988, keď po zosnulom prezidentovi Ťiang Ťing-kuovi, synovi Čankajška, nastúpil do najvyššieho štátneho úradu Li Teng-chuej.

V decembri 1991 sa uskutočnili prvé demokratické voľby do taiwanského Národného zhromaždenia. V novembri 1992 bola po viac ako tridsiatich rokoch zrušená vojenská správa taiwanského súostrovia Ma-cu a Ťin-men.

image

Biden buduje protiváhu Číne. Šéf Bieleho domu oznámil vznik novej organizácie

Za zdroj zlepšenia čínsko-taiwanských vzťahov je považovaný taiwanský prezident Ma Jing-ťiou, ktorý bol zvolený v roku 2008 a za svojej osemročnej vlády posilnil ekonomické vzťahy medzi oboma stranami, otvorené boli podnikateľské príležitosti a uvoľnilo sa cestovanie vyše 150 kilometrov širokým Taiwanským prielivom.

Prelomové politické stretnutie medzi Pekingom a Taiwanom sa uskutočnilo v novembri 2015, keď sa Ma nakrátko stretol so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom v Singapure.

Súčasná pozícia Taiwanu

Súčasná taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen, ktorá stojí na čele tohto 23-miliónového ostrovného štátu od roku 2016, vystupuje ako obhajkyňa autonómie Taiwanu voči narastajúcemu tlaku pevninskej Číny a odmieta ponuku Pekingu na zavedenie princípu "jedna krajina, dva systémy", ktorý platí v Hongkongu.

image

Čínsky prístup k pandémii ohrozuje svetový rast. Tamojší priemysel sa prepadá

V priebehu druhej polovice 20. storočia sa Taiwan rýchlym rozvojom ekonomiky zaradil medzi "ázijských tigrov" (spolu s Hongkongom, Južnou Kóreou a Singapurom). Je významným výrobcom súčiastok pre konečnú montáž a export počítačov a ďalších produktov vyspelých technológií na čínskej pevnine.

01 - Modified: 2022-05-23 11:26:57 - Feat.: 1 - Title: Biden hrozí Číne: USA sú ochotné vojensky brániť Taiwan, Peking sa zahráva s ohňom 02 - Modified: 2022-05-23 11:14:29 - Feat.: 1 - Title: Biden buduje protiváhu Číne. Šéf Bieleho domu oznámil vznik novej organizácie 03 - Modified: 2022-05-23 10:39:18 - Feat.: 1 - Title: Taiwan poďakoval USA za "skalopevnú podporu" 04 - Modified: 2022-05-21 20:10:26 - Feat.: 1 - Title: Apple chce zvýšiť výrobu mimo Číny, skúma Indiu a Vietnam 05 - Modified: 2022-05-18 07:38:59 - Feat.: 1 - Title: Spojené štáty sú zaplavené zbraňami, uvádza správa 06 - Modified: 2022-05-23 15:01:56 - Feat.: 1 - Title: Komisárka OSN pre ľudské práva prišla do Číny. Chce zhodnotiť aj situáciu s Ujgurmi 07 - Modified: 2022-05-24 09:03:24 - Feat.: 1 - Title: Počet vykonaných popráv vlani stúpol o 20 percent, hovorí Amnesty International 08 - Modified: 2022-05-24 12:33:25 - Feat.: 1 - Title: Čína a Rusko podnikli prvé spoločné manévre od začiatku invázie na Ukrajinu 09 - Modified: 2022-05-31 14:11:45 - Feat.: 1 - Title: ANALÝZA: Ako rozumieť Joeovi Bidenovi. Risknú USA vojnu s Čínou? 10 - Modified: 2022-06-02 07:51:29 - Feat.: 0 - Title: Naša spolupráca s Taiwanom prudko rastie
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
24. jún 2022 19:44