Ruský prezident Vladimir Putin si za tri mesiace poštval proti sebe prívržencov vojny proti Ukrajine i stúpencov mieru. "Takmer nikto nie je spokojný," tvrdia zdroje ruskojazyčného portálu Meduza a dodávajú, že v Kremli dúfajú, že Putin "v dohľadnej budúcnosti" odíde - a vyberajú nástupcu.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ubehli tri mesiace. Za ten čas mnohí predstavitelia ruských elít niekoľkokrát zmenili postoj k vojne a situácii v krajine. Krajný pesimizmus vystriedal umiernený optimizmus a ten zase umiernený pesimizmus.

Ako tvrdia zdroje Meduzy blízke Kremľu, teraz tieto nálady nabrali ešte jeden smer: veľa ľudí je nespokojných s Vladimirom Putinom. A to tí, čo sa zasadzujú za pokračovanie vojny, aj tí, čo si želajú mier.

Za tri mesiace valcovania sa celková nálada ruských elít stačila niekoľkokrát úplne zmeniť. Začiatkom marca väčšina kremeľských a vládnych predstaviteľov jednoducho nevedela, čo robiť - a s desom rozmýšľala nad tým, ako sankcie ovplyvnia ich kariéru a život.

Zmeny nálad elity

Trošku neskôr začal "vlastenecký vzostup - v apríli mnohí predstavitelia režimu verejne vyzývali na vojnu "do víťazného konca".

Teraz v hodnotení toho, čo sa stalo, znova prevažuje pesimizmus. "Žiť ako predtým nebude možné, o rozvoji niet reči. Ale dá sa nejako žiť, vďaka šedému dovozu, obchodu s Čínou a Indiou," tvrdil zdroj blízky vláde.

Súčasne v Kremli nevidia realistický scenár, podľa ktorého by režim mohol ukončiť vojnu na Ukrajine - a zároveň si zachoval popularitu.

Už po pár týždňoch po vpáde na Ukrajinu začal Kremeľský politický blok vymýšľať stratégie, ako by sa to dalo dosiahnuť. Ale vymyslieť nič nedokázali.

Určite skoro nikto nie je spokojný s Putinom. Biznis a mnohí členovia vlády sú nespokojní, že prezident rozpútal vojnu bez toho, aby bral ohľad na rozsah sankcií, pretože s takýmito sankciami nemožno normálne žiť. Jastrabi sú zase nespokojní s tempom "špeciálnej operácie". Myslí si, že možno postupovať ráznejšie.

Takéto nálady v elitách opisuje zdroj blízky Kremľa. Jeho slová potvrdzujú ďalší dvaja ľudia blízki prezidentskej kancelárii, ako aj dva zdroje z okolia vlády.

Zdroje blízke prezidentskej kancelárii tvrdia, že stanovisko "jastrabov" (hlavne zo silových zložiek) je jednoduché: "Keď sme sa už do toho pustili, nejde to flákať. Treba pritvrdiť. "Tým sa myslí rozsiahla mobilizácia záloh a vojna "do víťazstva", ideálne do dobytia Kyjeva.

Vládne nespokojnosť

Ale podľa zdrojov Meduzy Kremeľ nie je na mobilizáciu pripravený. Ešte v apríli sa zdroje odvolávali na utajené sociologické prieskumy, podľa ktorých dokonca aj Rusi, ktorí podporujú "špeciálnu operáciu", nie sú ochotní sami bojovať, ani posielať na front svojich blízkych.

Zdroje upozorňujú, že "mierová strana" v podobe najväčších podnikateľov a väčšiny "civilných" činiteľov je tiež nespokojná s krokmi Putina, pretože nevidia, že by podnikal reálne kroky na dosiahnutie mieru s Ukrajinou. Zato si všímajú početné ťažkosti v ekonomike.

"Problémy (v Rusku kvôli vojne) sú už viditeľné a v polovici leta sa vyrútia z rôznych strán: Doprava, zdravotníctvo, dokonca aj poľnohospodárstvo. Na takýto rozsah jednoducho nikto ani nepomyslel," vysvetľuje zdroj blízky vláde.

Dodáva, že pred vypuknutím vojny nikto nepočítal s variantom, že by sa európske krajiny úplne zriekli dovozu ruského plynu a ropy. Takéto embargo sa stále posudzuje, ale podľa zdrojov Meduzy prezident a "bojovná" časť jeho okolia stále neverí, že sa táto hrozba Západu splní.

Putin jednoducho nechce myslieť na ekonomické ťažkosti, ktoré vidí väčšina činiteľov, a tým skôr ich nechce spájať s vojnou, zdôrazňujú dva zdroje blízke prezidentskej kancelárii. Prezident tento názor prejavil aj verejne.

Zdroje blízke prezidentskej kancelárii a vláde uvádzajú, že na tomto pozadí sa v úradoch zdôrazňuje otázka "budúcnosti po Putinovi".

"Nie je to o tom, že by Putina chceli hneď zvrhnúť a že by pripravovali sprisahanie. Len si uvedomujú, alebo prajú, že v celkom dohľadnej perspektíve nebude riadiť štát," vysvetľuje jeden zo zdrojov.

"Prezident to pokazil, ale potom bude možné všetko napraviť a nejako sa dohodnúť (so Západom a Ukrajinou)," dodáva ďalší zdroj.

Vyberajú nástupcu

V Kremli podľa neho potichu zvažujú dokonca aj prezidentovho nástupcu. Medzi kandidátmi je moskovský starosta Sergej Sobjanin, podpredseda bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev a prvý zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Sergej Kirijenko.

Zdroje vysvetľujú, že Kirijenko sa v poslednom čase pravidelne stýka s Putinom kvôli Donbasu, ktorý v Kremli dostal na starosť, a ekonomike. Ale informácie zdrojov o Kirijenkových plánoch si odporujú: niektorí usudzujú, že chce byť aspoň premiérom, iní sú presvedčení, že sa snažia preukázať svoju výkonnosť kvôli funkcii v prezidentskej kancelárii.

Zhodujú sa ale, že teraz Kirijenko a napríklad veliteľ ruskej národnej gardy Viktor Zolotov patrí do Putinovho najbližšieho okolia. "V ňom sú teraz tí, ktorí sa podieľajú na operácii, teda velia vojskám, zaoberajú sa Donbasom. Prezident je vo vojne. Títo ľudia môžu prekročiť neprekročiteľnú hranicu, teda telefonicky prebudiť prezidenta," zdôrazňuje jeden zo zdrojov.

Zdroje zhodne zdôrazňujú, že aj pri posudzovaní Kirijenka a ďalších hypotetických nástupcov všetci ľudia verní režimu chápu, že Putin môže odísť z funkcie prezidenta len pri vážnom zhoršení zdravotného stavu.

Nespokojnosť vysokopostavených hodnostárov sa tak vo výsledku nijako neprejavuje, okrem hovorov medzi sebou. Slovami zdroja blízkeho vláde: "Ľudia pľujú, ale aj tak pracujú a prestavujú krajinu na vojnové koľaje. "

V Kremli sa napríklad nezriekli nápadu na referendum o pripojení samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky a tiež okupovanej Chersonskej oblasti k Rusku. Kedy by sa referendum mohlo konať, závisí od situácie na fronte.

Zatiaľ najrealistickejším termínom sa javí 11. september, keď sa budú konať aj voľby v ruských regiónoch. Podľa zdrojov by sa v tento deň mohlo konať aj referendum o pripojení Južného Osetska, aj keď úrady v tejto gruzínskej separatistickej provincii vyhlásili hlasovanie na 17. júla. Tento dátum ale vybral Anatolij Bibilov, ktorý medzitým prehral prezidentské voľby.

Zdroje nevylučujú, že spolu s referendami by sa mohol konať aj plebiscit o "zlúčení" Ruska a Bieloruska. "Ale to len v prípade, že sa to podarí pretlačiť cez Lukašenka, ktorý sa takémuto scenáru všemožne vyhýba."

Prezidentov hovorca Dmitrij Peskov na otázky Meduzy doteraz neodpovedal.