Najvyšší súd v Bielorusku včera potvrdil trest 18 rokov väzenia pre manžela opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej za prípravu a organizáciu hromadných nepokojov po prezidentských voľbách v roku 2020.
Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na oznámenie súdu. Sjarhej Cichanovski obvinenia už skôr odmietol.
Lukašenkovo stíhanie opozície
Dĺžku trestov vymeranú vlani v decembri oblastným súdom v Homele potvrdil najvyšší súd zároveň aj piatim ďalším aktivistom kritickým k režimu prezidenta Alexandra Lukašenka.
Bývalý prezidentský kandidát Mikalaj Statkevič dostal 14 rokov väzenia, blogeri Ihar Losik a Uladzimir Cyhanovič 15 rokov a aktivisti Dzmitrij Papov a Arciom Sakav 16 rokov odňatia slobody.
Šestica mužov čelila okrem iného aj obvineniu, že chcela v čase vlaňajších prezidentských volieb zorganizovať v krajine hromadné nepokoje.
Podľa predstaviteľov Európskej únie a Spojených štátov sú títo ľudia obeťami vykonštruovaných procesov, ku ktorým sa režim nelegitímneho prezidenta Alexandra Lukašenka utieka čoraz častejšie.
Americký minister zahraničia Antony Blinken na decembrový verdikt reagoval varovaním, že súdne konanie nebolo v súlade so zásadami právneho štátu, a vyzval Lukašenkov režim na ukončenie kampane proti zástupcom občianskej spoločnosti, nezávislých médií či politickej opozície.
Bieloruské súdy sú dodnes kritizované za to, že opakovane vynášajú politicky motivované rozsudky nad členmi opozície a disidentmi, poznamenala agentúra DPA.
Zrod líderky Cichanovskej
Cichanovski sa v roku 2020 chystal kandidovať v prezidentských voľbách proti dlhoročnému autoritárskemu vodcovi krajiny Lukašenkovi.
Úrady to však znemožnili a bezpečnostné zložky ho v máji toho istého roku zatkli na podujatí, pri ktorom sa zbierali podpisy na podporu kandidatúry jeho manželky Sviatlany. Tá sa rozhodla kandidovať namiesto svojho manžela.
V prezidentských voľbách 2020 mal svoj mandát napokon obhájiť dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko, ktorý mal podľa oficiálnych výsledkov získať až 79,7 percent hlasov.
Naopak, favoritka Sviatlana Cichanovská mala podľa nich získať len 6,8 percent, čo vzhľadom na avizovanú podporu obyvateľov vyznelo ako prekvapivo nízke číslo.
Tento dojem začali podporovať správy z viacerých volebných komisií po krajine, ktoré potvrdili, že v ich okrskoch dochádzalo k falšovaniu hlasov v Lukašenkov prospech.
Jedným z nich bol aj prípad bieloruského mesta Vicebsk. V ňom napríklad predseda volebnej komisie potvrdil pravosť zvukovej nahrávky, ktorá svedčila o tom, že úradník nútil členov komisie k prepísaniu záverečného protokolu o hlasovaní vo voľbách.
Zo záznamu vyplývalo, že voľby v tomto obvode vyhrala práve Cichanovská. Predseda však členov prinútil vypracovať nový protokol, v ktorom mal Lukašenko väčšinu hlasov, zatiaľ čo Cichanovská maximálne 20 percent.
Ako sa obdobné dôkazy množili a po krajine sa spustili celonárodné protesty proti Lukašenkovi, bieloruská opozícia, Európska únia a ďalšie krajiny Minsk obvinili z manipulovania volieb a Lukašenka označili za nelegitímneho prezidenta.
Protesty proti Lukašenkovi polícia napokon brutálne potlačila a zatkla pri nich desaťtisíce ľudí. Na zatknutie v tom čase začalo stačiť to, ak ľudia prezentovali farebnú kombináciu opozície, teda bielo-červeno-bielu. Mnohí ľudia boli zatknutí aj bez udania dôvodu, stačilo, keď sa len prechádzali po ulici.