Ruská invázia na Ukrajinu sa začala v skorých ranných hodinách 24. februára 2022. Od tohto dňa sa ruské jednotky snažia už 106. dňom zabrať časti územia tohto suverénneho štátu. Ich vlastnými slovami ich chcú „denacifikovať“.
Ponúkame chronologicky zoraďené informácie o väčších mestách, ktoré dobyla ruská armáda počas svojej súčasnej invázie, menovite o Melitopole, Berďansku, Chersone, Enerhodare, Iziume, Mariupole a Severodonecku.
Február 2022
Rebelujúci Melitopol
26. februára ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho jednotky na juhovýchode Ukrajiny dobyli mesto Melitopol, ktoré má vyše 150 000 obyvateľov.
Melitopol je druhé najväčšie mesto Záporožskej oblasti a je zastávkou na dôležitom železničnom aj cestnom ťahu Kyjev-Charkov-Záporožie.
Správy z posledných dní avizujú, že sa Ruská federácia snaží Melitopol pričleniť pod svoju sféru vplyvu aj „oficiálnejšou cestou“, ako len svojou vojenskou dominanciou.
Ako 8. júna oznámila ruská agentúra Interfax s odvolaním sa na slová dosadenej starostky, okupačná správa začala s prípravami na referendum o pripojení mesta k Rusku,
Je otázne, ako sa k takýmto úmyslom postavia Ukrajinci, ktorí v meste naďalej žijú. Ako totiž uvádza český novinár Adam Hájek z iDnes.cz, na okupovaných ukrajinských územiach ešte vždy prebýva duch odporu, ktorý má byť najsilnejší práve v meste Melitopol.
Minulý mesiac tam napríklad boli za bieleho dňa na ulici zavraždení dvaja predstavitelia okupačnej správy.
V ten istý deň sa v meste vykoľajil vojenský vlak prevážajúci ruských vojakov a muníciu z Krymu. Miestne odbojové hnutie vraj vyhodilo do povetria časť koľají.
Znaky takto aktívneho odporu nabádajú k myšlienke, že ruským jednotkám nemusia ich plány o úplnom prisvojení si Melitopolu vyjsť vôbec tak ľahko, ako by si predstavovali.
Prístavný Berďansk
V závere prvého zimného mesiaca vojny, dňa 28. februára, Ukrajina potvrdila stratu svojho prístavného mesta Berďansk pri Azovskom mori, kde pred vojnou žilo zhruba 110 000 ľudí.
Mesto leží v Záporožskej oblasti a do vojny bolo vyhľadávanou turistickou destináciou pre svoje kúpele a piesočné pláže.
V súčasnosti je zároveň podstatnou figúrkou na šachovnici, čo sa týka ukrajinského prístupu k moru, ale predovšetkým vývozu obilnín.
Ukrajina patrí k najväčším producentom obilia na svete a potravinovo je od nej závislých mnoho rozvojových krajín.
Súčasné vojnové podmienky tak stavajú svet pred hrozbu potravinovej krízy, ktorá nad ním pre Ruskom blokované ukrajinské prístavy visí ako Damoklov meč.
Podľa posledných informácií ruský minister obrany Sergej Šojgu 8. júna avizoval, že vývoz obilia z tohto juhoukrajinského prístavu by mal byť obnovený tento týždeň.
Marec 2022
Ticho odporujúci Cherson
Rusi obsadili juhoukrajinské mesto Cherson s 300 000 obyvateľmi 2. marca. Prístav leží pri ústí rieky Dneper do Čierneho mora a má strategickú polohu medzi separatistickým územím a Odesou. Mesto je centrom Chersonskej oblasti.
Nové proruské úrady v oblasti po jej okupácii prijali sériu iniciatív smerujúcich k jej rusifikácii: zaviedli rubeľ ako lokálne platidlo, motivujú obyvateľov, aby si dali vystaviť ruské doklady, a snažia sa dosiahnuť integráciu tohto regiónu do Ruska.
Práve v týchto dňoch oznámili predstavitelia dosadenej administratívy mesta prípravy na uskutočnenie referenda o jeho pripojení k Rusku.
Tamojší obyvatelia však nad novou vnútenou správou nesklonili hlavy úplne. Hoci nejde o situáciu z Melitopolu, kde dochádza k ozbrojeným akciám, obyvatelia Chersonu protestujú tiež, len viac v pasívne agresívnej forme.
Novinár Adam Hájek spomína, že podoby tohto protestu sa prejavujú napríklad tak, že občania po nociach rozvesia po meste modro-žlté stužky a na steny nasprejujú heslo „Cherson je Ukrajina“.
Na uliciach sa však objavili aj plagáty s vyobrazením partizána v kukle, ktorý podrezáva krk ruskému vojakovi. „Priprav sa! Poznáme všetky tvoje hliadkové trasy,“ varuje na kresbe neznámy autor ruských okupantov.
Nebezpečný Enerhodar
Jedno z najmladších miest na Ukrajine, založené v roku 1970, padlo do rúsk okupačných vojsk 4. marca. Leží v Záporožskej oblasti a má približne 56 000 obyvateľov. Do mesta bola zároveň privedená odbočka železničnej trate Záporožie – Sevastopol.
Mesto teda slúžilo aj ako základňa pre výstavbu Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorá je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe, a ktorá bola obsadená ruskými jednotkami tiež 4. marca.
Ide o tú elektráreň, ktorú v prvý týždeň vojny aktívne ohrozovalo ruské ostreľovanie, pričom médiá a svet sa vtedy obávali, že dôjde k jadrovej katastrofe po vzore inej známej ukrajinskej elektrárne – Černobyľskej.
Hoci k nehode nedošlo, ešte dlhé týždne prichádzali z areálu elektrárne správy o zlých podmienkach tamojších zamestnancov, ktorí pracovali pod vysokým tlakom a takmer neprestajným dohľadom ruských jednotiek.
Teraz v júni sa objavila informácia, že proruskí predstavitelia v Záporožskej oblasti vydali dekrét o „znárodnení" tamojšieho štátneho majetku. Podľa agentúry AFP by sa znárodnenie mohlo týkať aj Záporožskej jadrovej elektrárne.
Apríl 2022
Dopravný uzol Izium
Toto ukrajinské mesto, ktoré leží blízko ruských hraníc medzi Charkovskou oblasťou a Doneckou oblasťou, nateraz Ukrajinci stratili počas 1. apríla. V roku 2021 v ňom žilo necelých 46 000 obyvateľov.
Cez mesto vedie medzinárodná európska cesta E40, ktorá je najdlhšou európskou trasou a meria viac ako 8 000 kilometrov. Začína v Calais vo Francúzsku a pokračuje cez Belgicko, Nemecko, Poľsko, Ukrajinu, Rusko, Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko a Kirgizsko.
Končí v meste Ridder vo východnom Kazachstane blízko hranice s Čínou. V Iziume sa odohrávali boje už aj za rusko-ukrajinskej vojny v rokoch 2014 a 2015, po anexii Krymského poloostrova Ruskom.
Zaujímavosťou je i to, že mesto bolo dejiskom tvrdých bojov už aj za 2. svetovej vojny. Vtedy sa tam bojovalo napríklad o Iziumský výbežok, ktorý značne zasahoval do nemeckých pozícií.
Máj 2022
Skúšaný Mariupol
Ukrajinské prístavné mesto, ktoré sa do svetového hľadáčika dostalo svojím tragickým osudom, po húževnatom odpore celé padlo do rúk ruských okupačných vojsk minulý mesiac.
Písal sa dátum 20. mája, keď ruský minister obrany Sergej Šojgu podal hlásenie ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi o „úplnom oslobodení oceliarní Azovstaľ a mesta Mariupol“. Stalo sa tak po tom, čo sa vzdali poslední ukrajinskí obrancovia.
Prístav Mariupol na severnom pobreží Azovského mora je významným prímorským letoviskom a tiež kľúčovým centrom ukrajinského obchodu.
Nachádza sa v Doneckej oblasti asi 50 kilometrov západne od ruských hraníc. Pred vojnou mal vyše 440 000 obyvateľov.
Dobytie takmer zničeného mesta umožňuje Kremľu prepojenie anektovaného Krymu po súši so separatistickými územiami. Rusko si tak zabezpečilo kontrolu nad pobrežím Azovského mora.
Európska únia nazvala blokádu Mariupolu „masívnym vojnovým zločinom". Veľké pobúrenie vo svete vyvolalo napríklad bombardovanie pôrodnice a detskej nemocnice 9. marca.
O sedem dní neskôr zasiahol ruský nálet divadlo v centre Mariupolu, kde sa zrejme ukrývala tisícka ľudí. O život podľa prvotných odhadov prišlo niekoľko stoviek osôb. Agentúra AP neskôr informovala až o približne 600 obetiach.
Posledné správy z Mariupolu z tohto týždňa hovoria o katastrofálnej sanitárnej situácii v jeho uliciach, ktorá vyústila až do vypuknutia cholery.
Miestne úrady boli v meste nútené zaviesť karanténu. Do toho sa pridávajú informácie o jednej z príčin epidémie – fakt, že záchranári a dobrovoľníci v sutinách zničených budov naďalej nachádzajú 50 až 100 mŕtvych denne.
Jún 2022
Otázny Severodoneck
Situácia v meste Severodoneck, ktoré sa nachádza na východe Ukrajiny v Luhanskej oblasti, je v tomto čase jedným z hlavných objektov pozornosti vojnových analýz ukrajinského bojiska.
S jeho asi 100 000 obyvateľmi ide o druhé najľudnatejšie mesto regiónu. So susedným, zhruba rovnako veľkým Lysyčanskom (95 000 obyvateľov), tvoria dvojmesto rozdelené riekou Severný Doneck.
V roku 2014 sa Severodoneck stal správnym centrom Luhanskej oblasti, keďže mesto Luhansk sa počas vojny na Donbase dostalo pod kontrolu separatistickej, takzvanej Luhanskej ľudovej republiky.
V súčasnosti sa o mesto zvádzajú tvrdé boje, a to nielen z pohľadu rinčania zbraní. Informačná vojna môže byť dôvodom, prečo je situácia v meste taká nejasná.
Kým napríklad 1. júna tamojší gubernátor Serhij Hajdaj oznámil, že Rusi majú pod kontrolou zhruba 70 percent mesta, len o dva dni na to svet obleteli celkom iné informácie.
Podľa tých mali ukrajinské jednotky postup tým ruským umožňovať len „na oko“, aby ich v skutočnosti zahnali do pasce.
Po týchto správach však ruská armáda posilnila svoje jednotky a mesto ostala naďalej ostreľovať, až gubernátor Hajdaj 8. júna pripustil, že ukrajinské jednotky sa možno budú musieť zo Severodonecka stiahnuť na lepšie opevnené pozície.
Ruská armáda sa snaží prelomiť ukrajinskú obranu Severodonecka aj v týchto momentoch.