Hoci Nicolás Maduro ako prezident Venezuely stále do sveta vyhlasuje, že vykonáva v krajine socialistickú revolúciu, realita je trochu iná. Postupne odpredáva štátne firmy a začína čoraz viac podporovať miestnych podnikateľov. Po celom štáte sa okrem iného snaží rozšíriť aj jeden z najkapitalistickejších výdobytkov všetkých čias - kasína.
Známky uvoľnenia pevných socialistických pomerov sú viditeľné takmer po celej krajine. Upustilo sa od mnohých cenových regulácií a priepasť medzi najbohatšou a najchudobnejšou vrstvou spoločnosti sa postupne prehlbuje, píše agentúra Bloomberg.
Madurova administratíva začala veľký privatizačný program a odpredala súkromným subjektom hneď niekoľko veľkých štátnych spoločností, z ktorých väčšina bola znárodnená za jeho predchodcu Huga Cháveza. Koncom roku 2018 nechal Maduro legálne obiehať aj americký dolár a teraz sa venezuelská ekonomika začína pomaly stabilizovať.
„Je to jednoducho pragmatizmus. Vláda si už nemôže dovoliť ovládať ekonomiku a snaží sa ju oslobodiť,“ povedal britskému denníku The Times politický konzultant Luis Vicente León s tým, že do hry sa Maduro snaží čoraz viac zapojiť aj podnikateľov a živnostníkov.
Nový biznis
Novovytvorený biznis okolo kasín je iba najnovšou ukážkou toho, že so socializmom to ide vo Venezuele z kopca. Kasína totiž patrila k veľkým nepriateľom skoršieho venezuelského vodcu, ktorý ich nechal v roku 2008 všetky zavrieť. Domnieval sa, že tieto podniky spôsobujú spoločenský úpadok porovnateľný s prostitúciou alebo napríklad závislosťou na drogách.
Madurova vláda sa ale k tejto forme zábavy aj hazardu opäť v tichosti vracia. Licenciu na správu kasín za 350-tisíc amerických dolárov tam zakúpilo hneď tridsať spoločností po celej krajine a väčšina z nich nesie známe americké názvy ako Baywatch alebo The Waldorf.
„Počas posledných desiatich rokov nám tu chýbalo také miesto, kde by sme sa mohli baviť,“ povedala pre Bloomberg päťdesiatdvaročná realitná maklérka Maria Elena Millanová. Najväčší počet z doposiaľ sprevádzkovaných kasín sa nachádza na venezuelskom ostrove Margarita, tropickom raji, ktorý je len 25 minút letu od hlavného mesta.
Ostrov bol na začiatku 21. storočia populárnou turistickou destináciou. Na medzinárodnom letisku tam denne pristávali desiatky lietadiel z USA a Európy. Chávez ale potom začal znárodňovať súkromné podniky, a keď cena ropy raketovo rástla, krajina bola zrazu plná peňazí. To sa ale následne pomerne skoro zmenilo.
V krajine panovala aj dvojmiliónová inflácia
Kvôli zlému hospodáreniu, vysokej korupcii, nákladným sociálnym programom a vysokým dlhom došlo k obrovskému kolapsu ekonomiky, ktorý zavŕšil obrovský pokles cien ropy. Inflácia zrazu dosahovala hranicu dvoch miliónov percent a zničila životy niekoľkých miliónov občanov. Mena bolivar mala pramalú hodnotu.
Určitú mieru stability ale následne priniesla dolarizácia venezuelskej ekonomiky. V predajniach sú teraz plné regály a len v tomto roku by Venezuela mala rásť až dvadsaťpercentným tempom. Ľudia, ktorí z Venezuely predtým kvôli zlým životným podmienkam utiekli, sa začínajú pomaly vracať.
„Dolarizácia veľmi pomohla,“ povedala pre Bloomberg majiteľka obchodu s oblečením Andrea Malavé.
Prechod na voľnejší trh bol však sprevádzaný výraznými škrtmi vo vládnych výdavkoch. Pracovníci v štátnom sektore majú teraz len minimálne príjmy a ani niektoré pozície v súkromnom odvetví nie sú príliš štedro ohodnotené. Do krajiny však čoraz viac jazdia zahraniční investori, ktorých motivuje postupné zbližovanie venezuelskej a americkej administratívy. Všetci veria, že s hospodárskym rozmachom sa ľuďom vrátia aj férové mzdy.