Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a taliansky premiér Mario Draghi vo štvrtok pricestovali do ukrajinskej metropoly Kyjev, aby vyjadrili solidaritu Ukrajine čeliacej už štvrtým mesiacom vojenskej agresii Ruska. Informovali o tom agentúry DPA a Reuters.
Plánovanie návštevy troch európskych lídrov údajne trvalo niekoľko dní až týždňov. Samotné uskutočnenie návštevy však bolo potvrdené až krátko pred jej začiatkom z bezpečnostných dôvodov.
Predstavitelia troch najmocnejších krajín Európskej únie pricestovali do Kyjeva 113 dní po začiatku ruskej invázie.
Vydali sa tam spoločne zvláštnym vlakom z Poľska a na miesto pricestovali o 8.29 h SELČ. Neskôr sa k nim pripojil aj rumunský prezident Klaus Iohannis. Pre všetkých išlo o prvú návštevu Ukrajiny od začiatku vojny.
Scholz: Treba nielen solidaritu
Nemecký kancelár Olaf Scholz po svojom príchode prisľúbil trvalú podporu Ukrajine: "Chceme ukázať nielen solidaritu, ale aj uistiť Ukrajinu, že finančná, humanitárna, ale aj vojenská pomoc bude pokračovať, kým to bude potrebné," povedal Scholz po vystúpení z vlaku pre nemecký denník Bild.
Scholz bol opakovane kritizovaný za to, že nezaujal dostatočne dôrazný postoj proti Rusku a od začiatku ruskej vojenskej invázie (24. februára) ešte nenavštívil Kyjev.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v pondelok vyzval nemeckého kancelára, aby Kyjevu prejavil viac podpory v boji proti ruskej invázii, a vyčítal mu, že sa priveľmi obáva možných reakcií Moskvy.
Dedičstvo ruskej agresie
Krátko po príchode vysokých európskych predstaviteľov sa takmer naprieč celým územím štátu rozozvali sirény ohlasujúce letecký poplach. Výstraha trvala asi polhodiny, k útoku na mesto Kyjev však nedošlo.
Lídri tak vzápätí mohli pokračovať v pláne návštevy. Ten zahŕňal aj návštevu mesta Irpiň, ktorý výrazne poznačila prítomnosť ruských inváznych vojsk v prvej fáze vojny.
Tu sa k nim pripojil už aj rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý na Ukrajinu dorazil separátne v rovnaký deň.
"(Irpiň) je hrdinské mesto, poznačené stigmami barbarstva," vyhlásil franczúsky prezident Macron, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Európskej únii. Dodal, že na vlastné oči videl "stopy barbarstva" a že "odsudzuje masakre", ktoré majú na svedomí ruské sily.
Scholz zas označil Irpiň a neďaleké mesto Buča za symboly "nepredstaviteľnej krutosti ruskej vojny a nezmyselného násilia". "Táto vojna musí skončiť," napísal kancelár.
Draghi podľa stanice CNN po návšteve zdevastovanej Irpine sľúbil "všetko obnoviť". Iohannis vyzval, aby "všetci ruskí páchatelia boli pohnaní k zodpovednosti pred medzinárodnou justíciou".
Rokovania so Zelenským, kandidátsky štatút
Lídri sa vzápätí podľa očakávaní stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Zástupcovia Ukrajiny pri tejto príležitosti odovzdali štvorici lídrov Európskych krajín návrhy na ďalšie sankcie proti Rusku.
"Musíme zvýšiť tlak na agresora, pracovať na siedmom balíku sankcií, v ktorom bude embargo na plyn," napísal na sociálnej sieti Telegram vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Lídri sa potom vyjadrili, že presadzujú, aby bol Ukrajine "okamžite" udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ.
"Každý z nás štyroch podporuje okamžité udelenie kandidátskeho štatútu (Ukrajine) na pristúpenie (k EÚ)," povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii so Scholzom, Draghim a Iohannisom.
Draghi vyhlásil, že Taliansko chce, aby sa Ukrajina stala členským štátom EÚ. "Najdôležitejším posolstvom našej návštevy je, že Taliansko chce, aby bola Ukrajina v EÚ, chce, aby mala štatút kandidátskej krajiny," povedal.
"Ukrajina patrí do európskej rodiny," vyhlásil aj kancelár Scholz, ktorého citovala agentúra DPA. Dodal, že takisto podporuje udelenie kandidátskeho štatútu pre Moldavsko.
Iohannis zase apeloval na to, aby bol kandidátsky štatút udelený nielen Ukrajine, ale aj Gruzínsku a Moldavsku.
Macron tiež oznámil, že Francúzsko dodá v nasledujúcich týždňoch Ukrajine šesť ďalších samohybných húfnic Caesar.
Paríž dosiaľ Kyjevu poskytol na obranu pred ruskou inváziou 12 takýchto húfnic.