„Vítam rozhodnutie predstaviteľov EÚ udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Je to jedinečný a historický okamih vo vzťahoch s EÚ. Sme vďační Charlesovi Michelovi a ďalším,“ reagoval na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Budúcnosť krajiny je podľa neho v Európskej únii.
„Čakali sme 120 dní a 30 rokov. Ide o víťazstvo,“ uviedol prezident Zelenskyj vo videoposolstve na udelenie Ukrajine štatútu kandidátskej krajiny do EÚ. Je to tridsať rokov od vyhlásenia nezávislosti od ZSSR a 120 dní od začiatku invázie.
„Porazíme nepriateľa a budeme odpočívať. Alebo možno najprv obnovíme Ukrajinu, a potom si oddýchneme. Alebo možno dokonca porazíme nepriateľa, obnovíme (Ukrajinu), vstúpime do EÚ a potom si oddýchneme. A možno ani odpočívať nebudeme. Ale určite zvíťazíme,“ povedal Zelenskyj.
Táto východoeurópska krajina požiadala o členstvo v Únii spolu s Moldavskom aj Gruzínskom po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva začala 24. februára.
Radosť znie aj z Moldavska
Za historické označila rozhodnutie samitu aj moldavská prezidentka Maia Sanduová, pričom zdôraznila, že krajinu čaká ešte dlhá cesta plná reforiem.
„Toto rozhodnutie nás posilňuje všetkých,“ uviedol šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „A posilňuje EÚ. Znovu svetu ukazuje, že sme jednotní a silní tvárou v tvár k vonkajším hrozbám,“ dodala.
„Dohoda. Historický moment. Gratulujeme ukrajinskému ľudu,“ napísal na Twitteri Michel.
„Dlhujeme to Ukrajincom, ktorí bojujú aj za naše hodnoty, suverenitu a územnú celistvosť,“ vyhlásil na tlačovej konferencii francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorého krajina v súčasnosti európskemu bloku predsedá.
Jednomyseľné rozhodnutie lídrov dvadsaťsedmičky je podľa neho jasným signálom jednoty Únie vyslaným smerom k Rusku.
Čakajú ich reformy
K samotnému členstvu musí Ukrajina aj Moldavsko dokončiť množstvo reforiem a celý proces môže trvať aj viac ako desať rokov.
Ohľadne schválenia kandidátskeho statusu Ukrajine a Moldavsku sa neočakávali žiadne komplikácie. Zámer v úvode samitu potvrdil český premiér Petr Fiala, nemecký kancelár Olaf Scholz alebo holandský premiér Mark Rutte.
Pozitívne sa k ukrajinskej kandidatúre vyjadril aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého postoj bol podľa mnohých neistý.
„Musíme pre Ukrajinu vytvoriť potrebné podmienky, aby mohla pokračovať vo svojej sľubnej ceste dopredu. Zároveň musíme pochopiť, že sa treba pripraviť na ďalšie rozšírenie,“ povedal vo štvrtok Scholz.
Podľa Rutteho nebol dôvod odďaľovať priznanie štatútu uchádzača členstvu pre Kyjev, pretože Európska komisia vykonala veľmi dôkladnú analýzu a spojila samotné začatie prístupových rozhovorov so splnením niektorých podmienok.
Lídri EÚ by sa mali na dvojdňovom samite zhodnúť aj na pláne investícií EÚ do povojnovej Ukrajiny či na ďalších dodávkach zbraní Kyjevu. Rokovať budú aj o ďalších protiruských sankciách alebo o komplikáciách s vývozom obilia z Ukrajiny, ktorý znemožňuje ruská blokáda ukrajinských prístavov.
Problémy zvyšných adeptov na štatút
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes po bulharskom vete nezhodli na začatí prijímacieho procesu s Albánskom a Severným Macedónskom, ktorí boli k udeleniu blízko, ale ich ašpiráciu ukončil spor medzi Sofiou a Skopje.
Napriek tlaku niekoľkých susedných krajín sa samit nezhodol ani na priznaní kandidátskeho statusu Bosne a Hercegovine. Lídri iba vyzvali Európsku komisiu, aby bezodkladne zhodnotila pokrok etnicky rozdelenej balkánskej krajiny v plnení stanovených kritérií.
Vrcholní predstavitelia západobalkánskych krajín po dopoludňajšom rokovaní neskrývali sklamanie. Šestica štátov sa snaží plniť kritériá stanovené Bruselom, avšak pre posun na ceste k únijnému členstvu už dlho žiadna z krajín nezískala potrebnú jednomyseľnú podporu členských štátov.
"Ak všetko pôjde tak, ako má, tak môžeme mať dohodu budúci týždeň," vyhlásil na večernej tlačovej konferencii francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho krajina sa v posledných dňoch snaží sprostredkovať kompromisnú dohod
u medzi Bulharskom a Severným Macedónskom, čo však skomplikoval stredajší pád vlády premiéra Kirila Petkova.
Macron vyhlásil, že ak bulharský parlament schváli dohodu a "za" bude aj Skopje, štáty EÚ môžu začatie procesu schváliť v priebehu niekoľkých dní.
Kandidátsky štatút pre Bosnu požadovalo predovšetkým Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko, ale ich snaženie blokovali niektoré západoeurópske krajiny.
Proti pôvodnému návrhu sa do záverov rokovaní dostala veta, že „Európska rada je pripravená zaručiť Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny“, a v záujme toho vyzýva Európsku komisiu, aby členské krajiny rýchlo informovala, ako Sarajevo plní skôr stanovené požiadavky. Lídri sa k téme chcú vrátiť na niektorom z ďalších vrcholných rokovaní.