Neznámi páchatelia posprejovali hrob vodcu ukrajinských separatistov Stepana Banderu na jednom z cintorínov v Mníchove v spolkovej krajine Bavorsko.
Na svojom webe o tom informovala stanica Bayerischer Rundfunk, ktorá pripomenula, že Bandera je považovaný za jednu z najkontroverznejších postáv ukrajinskej histórie.
Banderov hrob sa nachádza na mníchovskom cintoríne Waldfriedhof. Neznámi vandali na kríž z bieleho kameňa sprejom nastriekali komunistické, fašistické a anarchistické symboly.
Hovorkyňa mníchovského policajného riaditeľstva potvrdila poškodenie hrobu a informovala, že prípad sa vyšetruje.Bayerischer Rundfunk na svojom webe píše, že k podobným činom týkajúcim sa Banderovho hrobu dochádzalo aj v minulosti.
Stepan Bandera (1909 - 1959) bol vodcom ukrajinských povstalcov, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali za samostatnú Ukrajinu aj po boku nacistického Nemecka, pričom sa dopúšťali masakrov poľského a židovského obyvateľstva.
Dodnes zostáva veľmi kontroverznou postavou, na samotnej Ukrajine i v širšom postsovietskom priestore. Časť ľudí ho považuje za hrdinu ukrajinského boja za nezávislosť, zatiaľ čo iná za vojnového zločinca.
Snahy o pripomínanie Banderovej pamiatky ostro kritizuje Rusko, ktoré v tejto súvislosti odsudzuje údajné fašizujúce tendencie v ukrajinskej spoločnosti.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny Bandera, ktorý ušiel z poľského väzenia, našiel spojencov v nemeckých národných socialistoch. Tí však jeho ideu samostatnej Ukrajiny nepodporovali. Bol zadržaný a až do roku 1944 väznený v Berlíne a v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
Na etnicky motivovanom vysídľovaní a zabíjaní desaťtisícov poľských civilistov na západe Ukrajiny v roku 1943 sa preto osobne nepodieľal. Za násilné činy nacionalistických povstalcov je mu však pripisovaná spoluzodpovednosť.
Po vojne bol Bandera údajne v kontakte so západnými spravodajskými službami a z Nemecka naďalej bojoval za samostatnosť Ukrajiny.
V roku 1959 ho v Mníchove zavraždil agent sovietskej tajnej služby KGB.