Spojené štáty sú pripravené začať vyjednávať s Ruskom o novej zmluve o nešírení jadrových zbraní, uviedol dnes americký prezident Joe Biden. K účasti na rokovaniach, ktoré "znížia pravdepodobnosť zlého odhadnutia situácie" vyzval tiež Čínu. V Moskve vyvolal návrh rozpaky, informovala agentúra Reuters.
Biden k téme jadrových zbraní hovoril pri príležitosti začiatku konferencie štátov, ktoré podpísali zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1970. "Môj úrad je pripravený bezodkladne dohodnúť rámec novej dohody o obmedzení zbraní, ktorá nahradí Nový ŠTART, ktorý vyprší v roku 2026," uviedol Biden.
Rusi zostali prekvapení
"Je to vážne mienené vyhlásenie, alebo sa niekto nabúral do internetovej stránky Bieleho domu?", komentoval to podľa agentúry Reuters zdroj z ruského ministerstva zahraničia. "Ak je to naozaj vážny zámer, s kým presne o tom plánujú rokovať?", dodal.
Dohodu Nový ŠTART Moskva a Washington predĺžili tento rok vo februári. Zmluva pôvodne podpísaná v Prahe v roku 2009 obmedzuje počet nasadených jadrových hlavíc i zariadení, ktoré sú schopné ich odpáliť.
Na dnešnom otvorení konferencie 191 signatárov zmluvy o nešírení jadrových zbraní v New Yorku uviedol generálny tajomník OSN António Guterres, že ľudstvo môže byť len jedno "nedorozumenie alebo chybu úsudku od jadrového vyhladenia".
"Doteraz sme mali výnimočné šťastie. Ale šťastie nie je stratégiou ani štítom pre zabránenie jadrovému konfliktu," upozornil Guterres.
Desiata konferencia je podľa generálneho tajomníka príležitosťou zmluvu posilniť a upraviť ju vzhľadom na súčasnú situáciu vo svete. "Odstránenie jadrových zbraní je jedinou zárukou, že nikdy nebudú použité," povedal Guterres.
Vojna nesmie byť rozpútaná
Ruský prezident Vladimir Putin účastníkom konferencie v posolstve napísal, že jadrová vojna "nikdy nesmie byť rozpútaná", keďže v nej "nemôžu byť víťazi". Uviedol tiež, že Rusko ako zmluvná strana "dôsledne dodržiava literu a ducha" zmluvy o nešírení jadrových zbraní, citovala agentúra TASS z Kremľa vydaného vyhlásenia.
Rusko tento rok 24. februára vojensky napadlo susednú Ukrajinu, ktorej časti teraz okupuje, ukrajinský Krym protiprávne anektovalo už v roku 2014. Rusko pritom Ukrajine garantovalo územnú celistvosť v roku 1994 v takzvanom Budapeštianskom memorande spoločne s USA a Britániou.
Ukrajina sa vtedy zaviazala zbaviť sa svojich jadrových zbraní zdedených po rozpade Sovietskeho zväzu a pripojiť sa práve k zmluve o nešírení jadrových zbraní.
V deň začatia konferencie prehovoril aj japonský premiér Fumio Kišida, ktorý vyzval všetky jadrové mocnosti na "zodpovednosť" pri plnení dohôd o nešírení zbraní.
Americký minister zahraničia Antony Blinken vo svojom prejave spomenul stále neúspešné rokovania o jadrovej dohode s Iránom z roku 2015. Návrat k nej "je pre Spojené štáty stále najlepším riešením," uviedol Blinken. Zopakoval tiež varovanie USA, že Severná Kórea sa pripravuje na svoj siedmy jadrový test.
Medzi 191 signatármi zmluvy o nešírení jadrových zbraní je päť jadrových mocností; USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko. India a Pakistan dohodu nepodpísali, Severná Kórea áno, ale zakrátko od nej odstúpila.
Izraelský premiér Jair Lapid dnes uviedol, že Izrael "nebude meniť svoju politiku vzhľadom na jadrové zbrane". Nie je úplne jasné, či Izrael jadrovou zbraňou disponuje, hoci odborníci veria, že ju získal už v roku 1966, píše agentúra Reuters.
Jadrové mocnosti sa podpísaním dohody zaväzujú, že sa vzdajú práva rozširovať svoj arzenál a budú sa naopak odzbrojovať. Krajiny, ktoré ich nevlastnia, sa naopak vzdávajú práva ich vyvíjať a na oplátku získajú rovnaký prístup k jadrovým technológiám na mierové účely.
Konferencia potrvá až do 26. augusta a jej výsledkom by mala byť spoločná dohoda na ďalšom postupe.