Viaceré európske krajiny zaznamenali pri poslednej vlne horúčav v polovici júla výrazný nárast počtu úmrtí. Napríklad v Nemecku v týždni od 18. do 24. júla zaznamenali po očistení údajov v súvislosti s epidémiou covidu-19 o tritisíc viac úmrtí ako koľko predstavoval dlhodobý priemer.
Podobnú tendenciu zaznamenali štatistici aj v Británii, Holandsku, Španielsku či Portugalsku. Preukázať priamu súvislosť medzi vysokými teplotami a nárastom počtu úmrtí nie je však jednoduché, napísal server Politico.
Počet úmrtí výrazne stúpol
V týždni od 18. do 24. júla, keď Nemecko zažívalo vlnu horúčav a na 40 stupňov Celzia vystúpili teploty aj v severnej časti krajiny, štatistici zaznamenali o 3200 úmrtí viac ako v priemere za roky 2017 až 2021. Anomálny počet zosnulých zaznamenali tiež o týždeň skôr, keď ich bolo bezmála dvetisíc. Počet už je očistený od úmrtí súvisiacich s covidom-19.
Rovnakú tendenciu zaznamenali aj ďalšie krajiny. V Anglicku a Walese, kde teploty prvýkrát vystúpili nad 40 stupňov, tiež zaznamenali nárast počtu úmrtí. V polovici júla ich bolo takmer o dvetisíc viac ako v strednodobom priemere. O päťtisíc ľudí viac potom zomrelo v Španielsku a o 850 viac v Portugalsku.
Výkyv smerom nahor zaznamenalo aj Holandsko. V prípade mnohých krajín, napríklad Francúzska a Talianska, ešte nie sú tieto štatistiky dostupné.
Preukázať priamu súvislosť medzi nárastom teplôt a vyšším počtom úmrtí nie je jednoduché. "Horúčava sa neuvádza medzi príčinami smrti," upozornil nemecký meteorológ Stefan Muthers, ktorý sa témou dlhodobo zaoberá a o súvislosti medzi horúčavami a počtom úmrtí v Nemecku napísal štúdiu. Muthers sa domnieva, že na výkyve v počte úmrtí zaznamenanom v polovici júla sa teplo podieľalo.
Horúčavy sú jasným vinníkom
"Som si istý, že detailná analýza potvrdí, že vzostupy zaznamenané v tomto časovom rámci sú jasne spojené s vlnou horúčav," uviedol Muthers. Na rozdiel od ostatných krajín potom Španielsko a Portugalsko rovno pripisujú tieto nadmerné úmrtia horúčavu.
Vysoké teploty môžu spôsobovať kolapsy organizmu, tak sa stalo napríklad v Španielsku, kde médiá informovali o úmrtí zametača v uliciach Madridu či skladníka v neklimatizovanej budove.
Častejšie ale horúčavy prehlbujú už existujúce choroby, hlavne tie srdcové a pľúcne. Kvôli tomu horúčavy môžu podľa Muthersa ovplyvňovať počet zosnulých aj týždne po tom, ako extrémne teploty skončili.
Za jednu z najsmrteľnejších vĺn horúčav je považovaná tá z júla a augusta 2003, ktorá bola podľa meteorológov najhoršia od roku 1540. Podľa rôznych zdrojov si vyžiadala 30-tisíc až 70-tisíc ľudských životov. Len vo Francúzsku v súvislosti s vysokými teplotami zomrelo na 15-tisíc ľudí.