„Sú to zvieratá. Mučenie ľudí je pre nich zábava,“ hovorí mladý Vladyslav, syn Oleha Burjaka. Ten je jedným z vysoko postavených predstaviteľov v Záporožskej oblasti. Aj vojaci, ktorí Vladyslava začiatkom apríla zajali, dokázali pochopiť, akú hodnotu pre nich dospievajúci Ukrajinec má.
Burjak starší navyše správu o únose okamžite zverejnil v snahe syna ochrániť, čo sa mu podarilo. Rusi s úradníkom okamžite začali rokovať o výmene zajatcov. Zatiaľ čo rozhovory bežali, šestnásťročný Vladyslav veľmi zblízka pozoroval, ako sa ruskí vojaci správajú k ostatným Ukrajincom.
Vo väzbe vo Vasylivke musel pracovať. „Bol som pomocník v kuchyni, umýval som podlahu, upratoval mučiacu miestnosť a zbieral odpadky okolo väzenia,“ spomína. Do malej cely, kam si vojaci vodili väzňov na výsluch, chodil mladík zhruba päťkrát týždenne.
Jedného dňa nebola prázdna ako obvykle, ale zo stropu visel muž so zviazanými rukami. Vedľa neho stálo vedro plné krvi. Od tej bola aj celá podlaha. „To bol jeden ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.