Americký prezident Joe Biden tento rok v marci vo Varšave jasne predložil strategické ciele Západu na Ukrajine - odraziť ruskú inváziu, obnoviť národnú zvrchovanosť a nastoliť víťazstvo globálnej demokracie nad "silami temnoty". Jeho slová neskôr podporila Británia a ďalší európski lídri, píše denník The Guardian.
Menej jasné však bolo, či západní politici naozaj očakávajú, že tieto ciele dosiahnu - vzhľadom na to, že sa NATO nie príliš hrdinsky odmietlo priamo do konfliktu zapojiť. Vyvstáva preto nepríjemná, dokonca až znepokojujúca otázka: mali by sa Ukrajinci pripraviť na to, že im v zime vrazí nôž do chrbta?
Ceny energií vystrašili verejnosť
Po takmer šiestich mesiacoch vojny sa čím ďalej tým širšia priepasť medzi rečami a skutočnosťou stáva potenciálne smrteľnou. Rozhorčenie verejnosti ohľadom invázie ustupuje obavám hraničiacim s panikou z jej výrazného vplyvu na ceny energií a potravín a životné náklady.
Biden vojnu vsadil do odvekého boja medzi dobrom a zlom. "Stojíme pri vás," povedal Ukrajincom. "Rýchly trest je to jediné, čo Rusko prinúti zmeniť kurz," povedal americký štátnik na konci tohto marca. Väčšina jeho vtedajšieho príhovoru však bola len upokojujúcimi rečami. Rusko aj napriek bezprecedentným sankciám, ktoré na neho Západ uvalil, vo vojne pokračuje.
Podobne sa v marci vyjadril aj britský premiér Boris Johnson. "Agresia (ruského prezidenta) Vladimira Putina musí zlyhať a musí zlyhať viditeľne," povedal premiér. "Nemôžeme Kremľu dovoliť, aby si zobral kus nezávislej krajiny a ľuďom spôsobil nesmierne utrpenie," vyhlásil Johnson. Napriek tomu je to presne to, čo sa odvtedy deje.
Spojené štáty minulý týždeň sľúbili ďalšiu miliardu vojenskej pomoci Ukrajine, čím celková Bidenova suma vzrástla na 9,8 miliardy dolárov. Viac ako dve miliardy sľúbila aj Británia a dodávky zbraní rovnako navýšili aj krajiny Európskej únie. Bez tejto pomoci by Ukrajinu čakala porážka.
Bidenovo opatrné odhodlanie vyhnúť sa za každú cenu priamej konfrontácii však znamená, že Rusko síce nakoniec nemusí vyhrať, avšak je nepravdepodobné, že by definitívne prehralo. Táto vojna sa podobá horúcemu hrncu s vodou, ktorá sa nikdy nezačne variť.
Biden má silácke reči
Vinu však nenesie len Biden. Aj napriek siláckym rečiam bol Johnson nakoniec rád, že sa môže skryť za neochotu Washingtonu vstúpiť do boja a rovnaký postoj zaujal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. Jednomyseľnosť západných lídrov vzbudzuje podozrenie, že v skutočnosti neveria, že možno Rusko pokoriť.
Vzhľadom na to, že pravdepodobne neexistuje cesta k priamemu vojenskému víťazstvu, nie sú ostatné možnosti Kyjeva príliš lákavé. Napriek očakávanej južnej ofenzíve, húževnatej obrane Doneckej oblasti a výbuchom na Kryme z minulého týždňa čaká Ukrajinu - a tým pádom aj Západ - brutálna vojna náročná na náklady, ktorá potrvá aj roky.
Súčasne s tým sa bude zvyšovať tlak na mier alebo nejakú nepochybne dočasnú mierovú dohodu, ktorá by uľavila Európe od ekonomickej bolesti. Pravicové populistické strany v Taliansku aj inde sú pripravené toho využiť. V Nemecku je podľa prieskumov verejnej mienky až 50 percent respondentov pre nechanie územia Rusku.
Najväčšie obavy však paradoxne vzbudzuje scenár víťazstva Ukrajiny - takzvaný "katastrofický úspech" ukrajinských síl, ktoré by napriek všetkým odhadom porazili ruskú armádu a tým ohrozili ruský režim. Táto možnosť západných politikov desí. Ako opísal bývalý britský generál Richard Barrons, zúfalý Putin by sa mohol uchýliť k použitiu taktických jadrových zbraní nízkeho rozsahu, aby odvrátil kolaps.
"Nie je to nemysliteľné - len je na to nepríjemné myslieť," varoval Barrons. Ako však na takúto možnosť reagovať? Mohol by taký, tabu porušujúci zločin vyústiť v pripojenie Ukrajiny k NATO a totálnu vojnu s Ruskom? Barrons na to nedokázal odpovedať, pretože na ňu nedokáže odpovedať nikto.
Možnou cestou by bolo zosadiť Putina. S jeho odchodom by kríza, ktorú sám vyvolal, nezmizla - ale ľahšie by sa riešila. V skutočnosti to môže byť pre Ukrajincov (aj Rusov) jediná nádej na šťastný koniec.