Kruté sucho, ktoré postihuje veľké územia Európy, sa zhoršuje. A aj keď dážď niektorým oblastiam pomáha, sprevádzajúce búrky spôsobujú ďalšie škody. S takýmto konštatovaním prišla správa, ktorú v pondelok uverejnili výskumníci Európskej únie. Citovala ich tlačová agentúra AFP.
Najnovšia mesačná analýza Observatória Európskej únie pre sledovanie sucha (GDO) upozornila na hrozbu vysychania pôdy, ktoré spôsobujú nadväzujúce vlny horúčav a nedostatok dažďových zrážok.
Analýza prichádza s varovaním, že suchom je ohrozená takmer polovica územia EÚ. Nejde pritom o novinku, na tieto informácie vedci upozornili aj v predchádzajúcej správe. Report ďalej poznamenáva, že vysychajúce rieky a zmenšujúce sa zdroje vody nepriaznivo ovplyvňujú výrobu energie v elektrárňach a znižujú množstvo úrody.
Takmer celá Európa
„Kruté sucho postihujúce mnoho oblastí Európy sa už od začiatku tohto roka rozširovalo a zhoršovalo aj na začiatku augusta,“ napísali vedci v správe, ktorú zverejnilo Spoločné výskumné centrum Európskej komisie.
Zvýšené nebezpečenstvo sucha predpovedali odborníci pre veľké časti Talianska, Španielska, Portugalska, Francúzska, Nemecka, Holandska, Belgicka, Írska, Luxemburska, Rumunska a Maďarska, ako aj pre nečlenské krajiny EÚ Britániu, Srbsko, Ukrajinu a Moldavsko. Vedci vypočítali, že celkovo 17 percent Európy sa teraz nachádza vo svojom stupni najvyššej pohotovosti, čo je o šesť percent viac než v júli.
„Súčasné dažďové zrážky možno zmiernili sucho v niektorých oblastiach Európy. V niektorých častiach však sprevádzajúce búrky spôsobili škody či straty a zrejme aj oslabili blahodarné účinky zrážok,“ píše sa v analýze.
Jeden mesiac neodčiní polrok
Stredomorské oblasti EÚ by mali až do novembra očakávať „teplejšie a suchšie počasie než obvykle“, uvádzajú vedci. Časti Španielska, Portugalska a Chorvátska budú zrejme ďalej trpieť „suchším počasím než obvykle“, no sucho v Alpách sa pravdepodobne zmierni.
Nedostatočne vlhká pôda a horúčavy na konci júla – aj na základe toho sme podľa vedcov pocítili sucho aj na Slovensku. Podľa správy došlo v dôsledku zmeny klímy na našom území k ohrozeniu letnej úrody.
Správa GDO uvádza, že v častiach Európy zrejme medzi augustom a októbrom spadnú obvyklé množstvá dažďových zrážok, ale „možno ich nebude dostatok na to, aby sa tieto územia úplne spamätali z deficitu nahromadeného za vyše pol roka.“
Nový normál pritom láme rekordy. Analýza európskych vedcov hovorí, že poveternostné podmienky súvisiace s vlnami spaľujúcich horúčav v Európe boli v máji, júni a júli najextrémnejšie od roku 1950.
Autorka je študentkou žurnalistiky FiF UK BA. Sekcia HN Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid, Medzinárodný vyšehradský fond a Európska únia.
