Pohreb bývalého prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova bude v sobotu 3. septembra. Ruskej agentúre Interfax to dnes oznámila Gorbačovova dcéra Irina. Posledná rozlúčka sa podľa nej bude konať v Stĺpovej sieni Domu odborov a pochovaný bude na Novodevičom cintoríne v Moskve. Prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu Gorbačov zomrel v utorok vo veku 91 rokov. Či bude mať pohreb štátny zatiaľ nie je jasné.
Podľa Interfaxu Gorbačovova dcéra pri odpovedi na túto otázku zaváhala. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina už skôr uviedol, že Kremeľ počas dneška rozhodne, či bude Gorbačovovi vystrojený štátny pohreb. Isté zatiaľ nie je ani to, či sa rozlúčky so zosnulým politikom zúčastní aj prezident Putin. Kremeľ to oznámi neskôr, povedal dnes agentúre TASS hovorca ruskej hlavy štátu Dmitrij Peskov.
Držiteľ Nobelovej ceny mieru Gorbačov bude pochovaný na moskovskom Novodevičom cintoríne, kde má vyhradený hrob po boku svojej zosnulej manželky Raisy. Tá zomrela v roku 1999 na leukémiu, Gorbačov k jej hrobu pravidelne chodil. Na Novodevičom cintoríne je pochovaných viacero významných ruských osobností.
Posledná rozlúčka by sa podľa jeho dcéry mala konať v Stĺpovej sieni Domu odborov v ruskej metropole. Na rovnakom mieste boli podľa agentúry Reuters vystavené napríklad tiež pozostatky diktátora Josifa Stalina po jeho smrti v roku 1953.
"Stĺpová sieň, 3. septembra, od 10-tej do 14-tej. Vstup je voľný. Pohreb bude v ten istý deň na Novodevičom cintoríne, "uviedol neskôr podľa agentúry TASS hovorca Gorbačovovej nadácie Vladimir Poljakov.
O tom, že Gorbačovov pohreb bude v sobotu, informoval tiež známy ruský novinár Alexej Venediktov, ktorý stál na čele nezávislej rozhlasovej stanice Echo Moskvy až do jej uzavretia po začiatku terajšej ruskej vojny proti Ukrajine. S Gorbačovom bol podľa agentúry TASS v úzkom kontakte.
Nemecká agentúra DPA už skôr poznamenala, že vzhľadom na ruskú inváziu na Ukrajinu a s ňou súvisiace sankcie sa vznášajú otázniky nad účasťou zahraničných hostí na smútočnom obrade. Rusko v reakcii na západné sankcie zakázalo vstup do krajiny mnohým vysokopostaveným politikom z Európskej únie, Spojených štátov a ďalších západných krajín.