Ruský prezident Vladimir Putin dnes schválil novú doktrínu zahraničnej politiky, ktorá sa hlási k obrane takzvaného ruského sveta. Konzervatívni ideológovia tento pojem používajú okrem iného na zdôvodnenie intervencií, ktorých deklarovaným cieľom je chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo v zahraničí, uviedla agentúra Reuters.
Tridsaťjedenstranový koncept "humanitárnej politiky", ktorý bol zverejnený viac ako šesť mesiacov od začatia ruskej invázie na Ukrajinu, uvádza, že Rusko by malo "chrániť, zabezpečovať a rozvíjať tradície a ideály ruského sveta".
Dokument je prezentovaný ako stratégia pre šírenie mäkkej - teda nevojenskej - sily. Zakotvuje však myšlienky spojené s ruskou politikou a náboženstvom, ktoré niektorí zástancovia tvrdej línie využívajú na ospravedlnenie okupácie častí Ukrajiny a podpory proruských separatistov na východe krajiny.
"Ruská federácia poskytuje podporu svojim krajanom žijúcim v zahraničí pri napĺňaní ich práv, zabezpečuje ochranu ich záujmov a zachovanie ich ruskej kultúrnej identity," uvádza sa v novoprijatej doktríne.
Väzby s krajanmi v zahraničí podľa nej umožňujú Rusku "posilniť na medzinárodnej scéne jeho obraz demokratickej krajiny usilujúcej sa o vytvorenie multipolárneho sveta".
Putin už niekoľko rokov hovorí o podľa neho tragickom osude približne 25 miliónov etnických Rusov, ktorí sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 ocitli mimo Ruska v novovzniknutých nezávislých štátoch. Samotný rozpad ZSSR označuje za geopolitickú katastrofu.
Podľa novej politiky by Rusko malo posilniť spoluprácu so slovanskými krajinami, Čínou, Indiou a štátmi Blízkeho východu, Latinskej Ameriky a Afriky.
Moskva by podľa nej mala ďalej prehlbovať vzťahy s Abcházskom a Južným Osetskom - dvoma gruzínskymi regiónmi, ktoré Moskva po vojne s Gruzínskom v roku 2008 uznala za nezávislé - a tiež s dvoma separatistickými republikami na východe Ukrajiny, samozvanou Doneckou ľudovou republikou a Luhanskou ľudovou republikou.