Arménsko aj Azerbajdžan hlásia od dnešného rána nové ozbrojené strety na spoločnej hranici. Jerevan zvýšil počet svojich padlých vojakov na 105, jeho predchádzajúca bilancia z utorka hovorila o 49 mŕtvych.
Baku zatiaľ informovalo o 50 mŕtvych azerbajdžanských armádnych príslušníkoch. O najnovšej eskalácii napätia by mal v piatok rokovať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
Kontrola nad časťou arménskeho územia
"K dnešnému dňu podľa spresnených informácií zomrelo 105 vojakov," povedal podľa agentúry TASS arménsky premiér Nikol Pašinjan v arménskom parlamente. Bilanciu mŕtvych na arménskej strane nepriamo potvrdilo Baku, ktorého úrady Jerevanu ponúkli, že mu odovzdajú telá stovky jeho padlých vojakov.
Pašinjan okrem toho uviedol, že azerbajdžanské sily v priebehu súčasných bojov získali kontrolu nad niektorými arménskymi územiami. "Keď hovoríme, že sa Azerbajdžan voči Arménsku dopustil agresie, znamená to, že sa mu podarilo získať pod kontrolu niektoré územia," povedal.
Ostré strety medzi Arménskom a Azerbajdžanom prepukli v noci na utorok. Krajiny sa z rozpútavania konfliktu vinia navzájom. Dodržaná nebola ani dohoda o pokoji zbraní, ktorá mala platiť od utorkového rána.
"Situácia na arménsko-azerbajdžanskej hranici zostala cez noc napätá. Nepriateľ používal bezpilotné lietadlá najmä v smere na Džermuk," uviedlo arménske ministerstvo s tým, že azerbajdžanské sily s použitím delostrelectva, mínometov a ďalších zbraní začali "útočné akcie" na obce Džermuk a Verin Šorža.
Ministerstvo obrany Azerbajdžanu uviedlo, že arménske sily porušili prímerie a v noci na dnes ostreľovali delostrelectvom pozície azerbajdžanskej armády v okresoch Lačin a Kelbadžar. Azerbajdžanské jednotky podľa ministerstva podnikajú "adekvátne kroky" na svoju obranu.
Rokovanie Erdogana s Putinom o situácii
Prezidenti Erdogan a Putin budú podľa tureckého predstaviteľa, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters, o eskalácii situácie rokovať v piatok na okraj samitu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu v Uzbekistane.
Rusko je na Kaukaze najvýznamnejšou mocnosťou a v oblasti azerbajdžansko-arménskeho konfliktu má mierové jednotky. Turecko, ktoré je členom NATO, podporuje Azerbajdžan.
Putin na dnešnom mimoriadnom zasadnutí členských krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti uviedol, že budú podniknuté "ďalšie praktické kroky" na zníženie napätia na arménsko-azerbajdžanskej hranici, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie organizácie.
Postsovietsky vojenský pakt ďalej rozhodol, že do Arménska vyšle misiu pod vedením generálneho tajomníka tejto organizácie Stanislaua Zasa. Jej úlohou bude "posúdiť situáciu" na mieste.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok apeloval na Putina aj Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, aby stretom urobili stopku. Ruské ministerstvo zahraničných vecí sa zatiaľ nevyjadrilo, či Kremeľ splní svoje záväzky voči Arménsku, ak bude Azerbajdžan pokračovať v útoku.
Americký Inštitút pre štúdium vojny ISW v tomto kontexte uviedol, že schopnosť Moskvy presadzovať svoj vplyv v priestore bývalého Sovietskeho zväzu je oslabená ruskými vojenskými neúspechmi na Ukrajine.
Oblasť Náhorného Karabachu je už desiatky rokov predmetom sporu oboch krajín. Rozsiahlejší konflikt v tejto oblasti na jeseň roku 2020 skončil po šiestich týždňoch porážkou Arménska, ktoré si však aj vďaka ruskému sprostredkovaniu udržalo kontrolu nad väčšinou tejto enklávy.