Poslanci dolnej komory kazašského parlamentu, známej ako Mažilis, schválili v piatok premenovanie hlavného mesta Nursultan späť na Astana. Informujeme o tom na základe správy Reuters.
Ide o súčasť kampane prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva zameranej na vytvorenie "nového Kazachstanu". Cieľom je dištancovať sa od Nursultana Nazarbajeva, prvého a dlhoročného prezidenta tejto stredoázijskej krajiny. Mesto premenovali na počesť exprezidenta krátko po jeho odstúpení v roku 2019.
Nazarbajev si aj naďalej uchoval rozsiahle právomoci ako predseda kazašskej Bezpečnostnej rady. Patril mu aj titul "elbasy" alebo vodca národa a k tomu prislúchajúce mocenské výhody.
Mnoho obyvateľov však počas Nazarbajevovej vlády pociťovali útlak. Pocit frustrácie vyvrcholil v januári 2022, keď zvýšenie cien pohonných hmôt vyvolalo celonárodné protesty. Počas nepokojov vtedy zahynulo najmenej 230 ľudí. Postupne sa začali zverejňovať informácie o korupcii a rodinkárstve Nazarbajevovho režimu, ktoré umožnili jeho najbližším obohacovať sa.
Tokajev preto Nazarbajeva zbavil výsad. Jeho spojenci boli vytlačení z funkcií a niektorí čelia obvineniam z korupcie.
Nazarbajev stál na čele Kazachstanu od roku 1990, v roku 1997 presťahoval hlavné mesto z Alma-Aty do vtedajšieho Akmolinsku. O rok neskôr dostal nový názov Astana.
Dôvodom premiestnenia metropoly bolo, aby hlavné mesto ležalo v geografickom centre tejto rozsiahlej krajiny. Alma-Ata sa totiž nachádza pri juhovýchodných hraniciach s Kirgizskom. Z Astany sa odvtedy vďaka miliardám "petrodolárov" stala moderná metropola.
Mažilis zároveň v piatok odhlasoval nahradenie súčasného systému maximálne dvoch po sebe nasledujúcich päťročných funkčných období prezidenta jediným sedemročným mandátom, dodáva spravodajská stanica Slobodná Európa.
Táto zmena však nebráni Tokajevovi, ktorý bol zvolený podľa predchádzajúcej verzie ústavy, uchádzať sa v ďalších voľbách o druhé funkčné obdobie na čele štátu.