Ruskom podporovaní separatisti na východe Ukrajiny v utorok oznámili, že v samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republike sa v termíne 23. – 27. septembra uskutočnia referendá o pripojení sa k Ruskej federácii.
K rovnakému kroku sa dnes rozhodlo aj Moskvou dosadené vedenie časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a časti Záporožskej oblasti.
Jednomyseľnosť luhanských separatistov
Parlament v Luhansku v utorok podľa vyhlásenia jeho samozvanej republiky na účte na Telegrame schválil zákon obsahujúci podrobnosti pripravovaného referenda. V prospech referenda hlasovali všetci 42 prítomní poslanci, uvádza stanica CNN.
Ukrajina v súčasnosti ovláda len malú časť Luhanskej oblasti, ktorú ruské sily dobyli už dávnejšie, pričom boje naďalej prebiehajú v okolí mesta Lysyčansk.
Ohlásené referendá sú podľa agentúry DPA reakciou na aktuálnu ukrajinskú protiofenzívu na východe krajiny.
Donbas ako jablko sváru?
Ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť separatistických republík v Donecku a Luhansku krátko predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v utorok vyhlásil, že podporuje pripojenie útvarov k Rusku.
Šéf Ruskom podporovanej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo na sociálnej platforme Telegram v utorok uviedol, že dúfa, že Chersonská oblasť "sa stane súčasťou Ruska, plnohodnotným subjektom zjednotenej krajiny".
"Som si istý, že ruské vedenie bude výsledky referenda akceptovať," uviedol Saldo. Vyzval preto Kremeľ, aby tento krok čo najskôr schválil. Ruské sily ovládajú približne 95 percent Chersonskej oblasti, približuje Reuters.
"Dnes som podpísal nariadenie o konaní referenda o územnej príslušnosti (Záporožskej) oblasti od 23. do 27. septembra," pridal sa na sociálnej sieti Telegram aj predstaviteľ Moskvou dosadenej samosprávy v Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj.
Kremeľ opakovane uvádzal, že otázka referend je záležitosťou miestnych predstaviteľov – dosadených Moskvou – a občanov žijúcich v daných okupovaných regiónoch.
Kyjev: Pokračujeme v oslobodzovaní
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok na sociálnej sieti Twitter reagoval na avizované referendá o pripojení k Ruskej federácii v okupovaných častiach na východe a juhu Ukrajiny slovami, že Kyjev bude pokračovať v oslobodzovaní území bez ohľadu na to, čo na to hovorí Moskva.
"Podvodné ‘referendá‘ nič nezmenia. Rovnako ani hybridná ‘mobilizácia‘. Rusko je a zostáva agresorom nelegálne okupujúcim časti ukrajinského územia. Ukrajina má právo oslobodzovať svoje územia a bude tak naďalej robiť bez ohľadu na to, čo na to hovorí Rusko," napísal v tweete Kuleba.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak označil správy o referendách za "naivné vydieranie hrozbami a strašením" od tých, "ktorí vedia bojovať len s deťmi a civilistami". "Tak vyzerá strach z porážky," napísal podľa stanice BBC Jermak na svojom telegramovom účte, kde zároveň poznamenal, že hrozbu možno odstrániť iba silou.
Stanica Sky News píše, že počas utorka bude mať k téme referend v Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny tlačovú konferenciu ruský prezident Vladimir Putin.
Krymský precedens
Vo februári 2014 obsadili parlament a budovu miestnej vlády na ukrajinskom Kryme neoznačení vojaci. Ruský parlament potom schválil 1. marca 2014 zámer prezidenta Vladimira Putina nasadiť na Krym vojakov, pričom argumentoval potrebou chrániť tamojších ruských obyvateľov.
Nový šéf autonómnej vlády na Kryme Sergej Aksjonov po rozhodnutí ruského parlamentu oznámil, že prevzal kontrolu nad bezpečnostnými silami, a požiadal Putina o pomoc. Ruská armáda potom prevzala postupne nad Krymom kontrolu.
Putin ešte 4. marca 2014 tvrdil, že na Kryme neoperujú ruskí vojaci, ale len "ozbrojené sily sebaobrany". Neskôr uviedol, že k pripojeniu polostrova k Rusku pomohli vojaci ruských špeciálnych síl, ako aj jeho pripravenosť uviesť jadrové zbrane do pohotovosti.
Za pripojenie Krymu k Rusku sa 16. marca 2014 v referende vyslovilo 96,8 percenta hlasujúcich (volebná účasť predstavovala 83,1 percenta). Krymský parlament nasledujúci deň vyhlásil nezávislosť Krymu a požiadal o pripojenie k Rusku.
Medzinárodné spoločenstvo, v popredí s USA a Európskou úniou, toto referendum považuje za zmanipulované a neuznáva jeho výsledky.
O ďalší deň neskôr, 18. marca, Putin podpísal v Kremli s predstaviteľmi Krymskej republiky a Sevastopolu zmluvu o vstupe oboch subjektov do Ruskej federácie. Pripojenie formálne stvrdila 21. marca 2014 ruská Rada federácie.
Západ vzápätí uvalil na Rusko sankcie, ktoré sa dotkli aj niektorých kľúčových subjektov na Kryme a ktoré sa postupne rozširovali.