Od minulej stredy, keď ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil prvú mobilizáciu v Rusku od druhej svetovej vojny, sú mužom po celej krajine doručované povolávacie rozkazy.
Kým sa manželia, bratia a synovia emotívne lúčili s rodinami pred odchodom do bojov na Ukrajine, iní Rusi sa zúfalo snažili nájsť cestu, ako z krajiny vycestovať, k čomu prispeli aj správy, že sú noví rekruti posielaní priamo na front bez príslušného výcviku.
Možnosti, ako vycestovať z Ruska, sa však zmenšujú - letenky sú vypredané a niektoré susedné krajiny plánujú uzavrieť svoje hranice ruským turistom a žiadateľom o azyl. Britský list The Guardian vytlačil príbehy troch Rusov, ktorí opísali, ako ich životy ovplyvnila čiastočná mobilizácia a aké teraz majú plány. Ich mená redakcia zmenila.
Šokovaní Rusi
28-ročný Kirill bol po vyhlásení mobilizácie "šokovaný a nemal slov". Do stredajšieho večera tento mladý učiteľ angličtiny z južného Ruska dospel k záveru, že musí utiecť z krajiny.
"Vtedy už letenky prudko zdraželi a boli úplne nedostupné. Z môjho mesta však jazdil vlak do Kazachstanu. Do toho vlaku som nastúpil v piatok spolu s mnohými ďalšími ľuďmi, ako som ja. Povedal by som, že 80 percent ľudí vo vlaku boli ruskí chlapi vo veku 20 až 45 rokov," povedal.
"Teraz som do piatka v krátkodobo prenajatom byte v Atyrau, aby som mohol vymyslieť, čo ďalej. Vybavujem si papiere na 90-dňové povolenie na pobyt a na získanie miestneho bankového účtu. Miestny trh s bývaním je už teraz veľmi stiesnený a každý deň prichádzajú ďalší ľudia," dodal.
Návrat do Ruska pred koncom vojny podľa Kirilla pravdepodobne nepripadá do úvahy. Reakcie Kazachov na vlaky plné novoprichádzajúcich Rusov, ako je on, sú však zmiešané.
"Aj keď niektorým ľuďom naša prítomnosť vadí, väčšinou sa stretávame s pochopením a súcitom. Môj domáci prejavil takú láskavosť, že ma to takmer rozplakalo, a nechce od mňa vydieračsky vysokú sumu, ako požadujú ostatní, pretože nechce na mojej situácii zarábať," uviedol Kirill.
"Mojej mame sa uľavilo, keď som sa dostal do Kazachstanu. Sledovala nezávislé spravodajstvo a chápe, čo to znamená byť poslaný na front," dodal.
Vnímajú nás ako hračky
Dvadsaťročný Vladimir a jeho dvaja rovnako starí kamaráti snívali o tom, že sa v roku 2024 presťahujú do Českej republiky, kde budú študovať prírodné vedy. Sen týchto troch mladíkov sa však minulý týždeň rozplynul.
"Máme veľký strach. Chceme utiecť," uviedol. "Sme takí mladí, máme toľko plánov, ale štát si myslí niečo iné. Sľúbili nám, že žiadna mobilizácia nebude. Cítime sa zrazení. Kremeľ neustále klame. Pozerajú sa na nás ako na hračky, "dodal.
Vladimir je so svojimi kamarátmi odhodlaný utiecť z Ruska, začali sa preto učiť po anglicky a dávajú dokopy peniaze. Letenky z Ruska sú podľa neho extrémne drahé, dúfa preto, že nájdu ázijskú krajinu, kam by si mohli dovoliť odcestovať.
"Svet sa veľmi rýchlo mení. Pre sankcie je ťažké dostať sa do východnej Európy, pre energetickú krízu je život v Európe príliš drahý. Uvažujeme o Gruzínsku, Malajzii, Thajsku. Každý z nás má asi 300-tisíc rubľov.
Dostaneme sa s tým von? "pýtal sa. "Nevieme písať v angličtine, ale používame aplikáciu na preklady. Teraz už sledujeme na youtubu videá v angličtine a nedávno sme čítali britský článok o ruskej ekonomike. Je nám jedno, čo sa bude diať ďalej. Naše rozhodnutie je konečné, "dodal.
Dvadsaťpäťročný Konštantín, ktorý žije v Moskve, myslí, že už sa von z Ruska nedostane. Keď začala ruská invázia na Ukrajinu, plánovali so ženou krajinu opustiť.
Odvodom sa chcú vyhnúť za každú cenu
"Teraz je už neskoro," hovorí. "Mal som v pláne venovať sa dátovej vede, nájsť si prácu na diaľku a odísť do Turecka či Gruzínska. Ale každú chvíľu ma môžu odviesť do armády, hranice sa môžu čoskoro zavrieť a my nemáme dosť peňazí na letenky, tobôž na prenájom bytu a život v zahraničí. Moja žena má navyše dcéru z predchádzajúceho manželstva a tú so sebou bez zákonného povolenia jej otca vziať nemôžeme," vysvetlil.
Konstantin myslí, že vzhľadom na súčasné okolnosti má iba jednu možnosť. "Za každú cenu sa vyhnem odvodu. Keď si budem musieť zlomiť ruku, urobím to. Keď budem musieť zlomiť policajtovi čeľusť a ísť do väzenia, tak nech. Ale nestanem sa okupantom, nebudem zabíjať nevinných ľudí len preto, že si to želá nejaký vraždiaci šialenec," zdôraznil.
"Moja žena je veľmi vystrašená a úzkostlivá, plače skoro každý deň. Hovorím jej, že všetko bude v poriadku," dodal. Konstantin hovorí, že jeho rodičia sa tiež boja, ale nemôžu mu s útekom finančne pomôcť, keďže sankcie po ruskej anexii Krymu zničili ich podnikanie.
Aj keby sa mu podarilo zohnať dosť peňazí, pochybuje o tom, že by sa mu podarilo odísť. "Mladý zdravý muž, ktorý teraz opúšťa krajinu? Toto púta pozornosť. Každých pár hodín prichádzajú správy, že ľuďom môže byť zakázané opustiť Rusko kvôli ochrane hraníc alebo im môže byť odopretý vstup do krajín, ako je napríklad Gruzínsko," povedal.
"Mám pocit, akoby ma pomaly varili. Pochádzam z chudobnej rodiny zo severného Kaukazu. Tvrdou prácou som sa dostal do Moskvy a vyštudoval medicínu. A teraz mám opustiť svoju krásnu rodinu - nie aby som bránil svoj domov, ale aby som sa stal potravou pre delá? "uviedol. "Mám hroznú zlosť," dodal.