Vladimír Putin vyrástol na historkách o kanibalizme obyvateľov Leningradu počas nacistického obliehania. V očiach matky, ktorá predtým o dvoch chlapcov prišla, chorľavý Voloďa nemohol urobiť nič zle. Vynikal v jude a múdro sa zapájal do bitiek pouličných gangov. V škole sa začal snažiť až vo chvíli, keď sa rozhodol, že sa ponúkne do služieb KGB. Tam dosiahol len priemernú kariéru a počas puču v roku 1991 si nebol istý, na ktorej strane stojí.
Avšak o svojej dôveryhodnosti presvedčil politickú hviezdu deväťdesiatych rokov, petrohradského starostu Anatolija Sobčaka. Oslnivá kariéra Vladimira Putina sa mohla začať.
Vôbec prvé Putinovo verejné vystúpenie však skončilo fiaskom. Mal v mene primátora Leningradu predniesť na námestí správu. „Skoro zo seba nedokázal vykoktať slovo, len sa potil, bolo to úplne príšerné,“ uviedol neskôr jeden z prítomných.
Dnes by ruského diktátora rozhodne nikto neopísal ako nesmelého človeka. Avšak ani o dvadsať rokov neskôr Putin neurobil dojem na profesora Marka Galleottiho, keď ho stretol v Kremli. Profesor histórie, vyhľadávaný expert na bezpečnostné otázky Ruska a Ukrajiny a okrem iného autor knihy Musíme sa porozprávať o Putinovi, spomína: „Bola to nezmyselne oficiózna, pompézna, starostlivo rozohraná situácia, všetka tá ochranka, masívny štátny aparát vyžarujúci moc... A do toho taký fádny, malý šedivý mužík. Bol to obrovský kontrast. Kontrast medzi očakávaným mýtickým Putinom – a tým skutočným.“
Ako zomrie Putin?
(otázka Galleottiho rozosmiala, s dodatkom, že naozaj nevie) Zdravotne s ním zjavne niečo nie je v poriadku. Nie je to fatálne, ale z času na čas ho to vyradí z prevádzky. Pred inváziou vyzeral veľmi zle.
Vo Vladivostoku na začiatku septembra však pôsobil až hrozivo zdravo...
Počas celej svojej vlády mal Putin z času na čas dvojtýždňové výpadky, kedy sa úplne stiahol. Niekedy zo zdravotných dôvodov, inokedy z politických. V ťažkých situáciách sa vyhýba zodpovednosti, inokedy zmizne kvôli chorobe. Putin je natoľko ješitný, že nepripustí iný ako stopercentný stav. Ale ako umrie, o tom sa dá iba špekulovať.
Mohlo mať pripomenutie smrteľnosti – blížiace sa sedemdesiatiny – vplyv na jeho rozhodnutie zaútočiť na Ukrajinu?
Myslím, že áno. Ako starneme, sme viac skostnatení, a obzvlášť u tyranov sme svedkami toho, že sa časom stávajú vlastnými karikatúrami. Ale k veci: v roku 2024 sa mu končí prezidentské obdobie a on sa o post bude uchádzať znova. Aj keď pozabudneme, ako je celý proces zmanipulovaný, Putinovi záleží na istom zdaní legitimity, takže musí podstúpiť všetky kroky (vedúce k znovuzvoleniu). Pritom je zjavné, že úrad samotný ho už unavuje, nudí ho, väčšina tej práce nie je žiadne hrdinstvo.
Nejde o vojny a dohovory, ide o vyplácanie dôchodkov a ochranu životného prostredia. Čo ho ani v najmenšom nezaujíma. Takže: možno si myslel, že Ukrajinu zaberie ľahko. Že stačí pár týždňov. Bielorusko je už teraz závislé od Moskvy. Mohol si povedať: Nakoniec zjednotím tri veľké ruské národy, Rusko, Biele Rusko a Malé Rusko (povedané imperátorským jazykom). A bude to monument...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.