Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali v piatok bieloruský aktivista v oblasti ľudských práv Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody CCL.
"Laureáti zastupujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách," povedala predsedníčka nórskeho Nobelovho výboru Berit Reissová-Andersenová.
"Vynaložili mimoriadne úsilie na zdokumentovanie vojnových zločinov, prípadov porušovania ľudských práv a zneužitia moci," uviedla. Spoločne podľa jej slov "názorne poukazujú" na význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu.
Skupina bojovníkov za ľudské práva a demokraciu
Ales Biaľacki bol jedným z iniciátorov hnutia za demokraciu, ktoré vzniklo v polovici 80. rokov v Bielorusku. V roku 1996 založil organizáciu Viasna, ktorá poskytuje pomoc a finančné prostriedky politickým väzňom a ich rodinám.
Tento aktivista je v súčasnosti v Bielorusku zadržiavaný za údajné daňové úniky, píše agentúra AFP. Nórsky Nobelov výbor v piatok žiadal jeho prepustenie, aby si v decembri v Osle mohol slávnostne prevziať svoje ocenenie.
Líderka bieloruskej demokratickej opozície Sviatlana Cichanovská v piatok povedala, že rozhodnutie udeliť Nobelovu cenu mieru uväznenému obhajcovi ľudských práv Biaľackému je "uznaním pre všetkých Bielorusov bojujúcich za slobodu a demokraciu".
Biaľackeho manželka pre AFP uviedla, že bola "zaplavená emóciami" a vyjadrila hlboké poďakovanie Nórskemu Nobelovmu výboru a medzinárodnému spoločenstvu za ocenenie práce Biaľackého, jeho kolegov a organizácie.
Medzinárodná historická, vzdelávacia, dobročinná a ľudskoprávna spoločnosť Memorial bola založená v roku 1992 v Moskve na základe rovnomenného združenia, ktoré vzniklo v roku 1987 a malo mnoho regionálnych organizácií a skupín.
Organizácia pomáhala desiatkam tisíc utečencov a vnútorne presídlených osôb v Ruskej federácii. Zároveň mapovala príbehy obetí gulagov a zverstiev Josifa Stalina počas jeho pôsobenia.
Ako prijímateľ finančnej pomoci zo zahraničia ju podľa ruského zákona v októbri roku 2016 zaradili medzi "zahraničných agentov". S tým sú spojené mnohé obmedzenia vrátane prísnej kontroly účtovníctva.
Ruský najvyšší súd koncom decembra roku 2021 nariadil likvidáciu Memorialu. Európsky súd pre ľudské práva vtedy vyzval Rusko, aby likvidáciu pozastavilo počas preskúmania prípadu.
Centrum pre občianske slobody (anglická skratka CCL; ukrajinská skratká je CHS) bolo založené s cieľom podporovať ľudské práva a demokraciu na Ukrajine. Po začiatku ruskej invázie sa zameriava na zisťovanie a dokumentáciu ruských vojnových zločinov voči obyvateľom Ukrajiny, uvádza Nórsky Nobelov výbor na Twitteri.
Kyjev v reakcii na Nobelovu cenu za mier označil Ukrajincov za tvorcov mieru. "Občania Ukrajiny sú hlavnými tvorcami mieru, v ktorom musíme byť schopní existovať bez agresie," uviedol na sociálnej sieti vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
Generálna riaditeľka CCL Olexandra Romancovová na sociálnej sieti vyjadrila v mene kolegov zo svojej organizácia radosť a dodala, že pred sebou majú ešte veľa práce s cieľom dosiahnuť víťazstvo.
História Nobelovej ceny
Na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier bolo nominovaných 251 osobností a 92 organizácií. Zoznam kandidátov bol však podľa tradície udržiavaný v tajnosti, pripomína agentúra DPA.
Vlani získali cenu za mier filipínska novinárka Maria Ressová a ruský novinár Dmitrij Muratov za "úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre demokraciu a trvalý mier".
Cenu za mier udeľuje nórsky Nobelov výbor od roku 1901. Výbor sa však 19-krát rozhodol túto cenu neudeliť. Stalo sa tak v rokoch 1914 – 1916, 1918, 1923, 1924, 1928, 1932, 1939–1943, 1948, 1955–1956, 1966–1967 a naposledy v roku 1972.
Nobelova cena sa udeľuje spolu s medailou a finančnou prémiou desať miliónov švédskych korún (zhruba 923-tisíc eur). Laureáti si cenu spolu s medailou a finančnou prémiou prevezmú na slávnosti 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, švédskeho vedca, po ktorom je pomenovaná.
Cenu za mier ako jedinú odovzdávajú v Osle; laureáti v ostatných kategóriách si ocenenie prevezmú v Štokholme.
Ďalší tohtoroční víťazi
V pondelok 3. októbra Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik Svante Pääbo "za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominidov a ľudskej evolúcie".
Cenu za fyziku získala v utorok trojica Alain Aspect z Francúzska, John Francis Clauser z USA a Anton Zeilinger z Rakúska za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy.
Cenu za chémiu v stredu udelili Američanom Carolyn Bertozziovej a Karlovi Barrymu Sharplessovi a Dánovi Mortenovi Meldalovi za výskum v oblasti spájania molekúl a bioortogonálnej chémie.
Nobelovu cenu za literatúru za rok 2022 získala vo štvrtok francúzska spisovateľka Annie Ernauxová. Meno nositeľa Ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela oznámia v pondelok 10. októbra.