O jedenástej v noci začína v Kyjeve zákaz vychádzania. Tma je potom taká čierna, že sa nad trojmiliónovým mestom jasne rysujú súhvezdia. Desať minút pred piatou ráno je námestie Nezávislosti také tiché, že je počuť príchod jediného – policajného – auta. Počas dňa je centrum hlavného mesta autami upchaté.
„Sláva Ukrajine,“ je obvyklý pozdrav v štátnej televízii. Vystihuje náladu väčšiny kyjevských občanov, ktorí aj tak nepochybne stoja za svojim prezidentom. Len keď o Zelenskom hovoríte dlhší čas s niektorými intelektuálmi, dozviete sa aj názory, ktoré pred začiatkom vojny boli väčšinové.
„Zachoval sa statočne...?“ zmätene mením na otázku vetu, ktorá pre mňa doteraz bola neoddiskutovateľne vetou oznamovacou.
Jedna z opýtaných mi zavrie poznámkový blok. Potom na adresu svojho prezidenta vychŕli ostré slová kritiky. Snažím sa si ich zapamätať, používa veľmi farbistú ruštinu. „Ale toto nikde neuvádzajte!“ nakloní sa výhražne cez stôl: „Pretože je úplne jedno, aký Zelenskyj je. Na Ukrajine teraz máme spoločenskú dohodu – všetci ťaháme za jeden povraz. Kým neporazíme, nevyženieme Rusov, Zelenskyj je dôležitý symbol pre vonkajší svet,“ uzavrie.
„Bol statočný? Áno. Ale nebolo to tak len preto, že by mu inak nacionalisti podrezali krk?“ odpovedá mi iný obyvateľ Kyjeva otázkou. „Najväčšia hodnota Zelenského v tejto chvíli,“ hovorí filozof Volodymyr Jermolenko, „je v tom, že je teraz iba jeden z nás. Jeden z tej obrovskej armády dobrovoľníkov.“
Dnes na mňa prší železo
Dôchodkyňa Valja Fjodorovna si počas pondelňajších náletov na Kyjev zlomila zub. Bezodkladne vytočila číslo svojej zubárky, a keď sa jej ozvala v telefóne, oznámila doktorke svoj problém.
„Valja Fjodorovna, nad hlavou mi svištia rakety a pršia na nás kusy železa. Sme s mužom uväznení na ľavom brehu Dnepra, nefunguje tu doprava. Nehnevajte sa, ale v tejto chvíli nemyslím na váš zlomený zub. Zavolajte prosím zajtra ráno.“
Pokoj, vyrovnanosť - vôbec nechápem ten skvostný, ničím nenarušiteľný pokoj, s akým miestni vystupujú. V každej situácii. Aj vtedy, keď sa počas náletu ponáhľajú vyzdvihnúť deti zo školy.
Najhoršie sú míny
Na jeseň býva v Kyjeve na trhu obrovská ponuka húb. Normálne. Teraz nie sú k dispozícii žiadne. Častejšie sú oznámenia o úmrtí hubárov, ktorí v lesoch šliapli na mínu.
V deň obzvlášť brutálneho útoku na Cherson sú Ukrajinci na sociálnych sieťach rozrušení: obetiam sa nedarí doručiť vodu a zdravotný materiál. Ako je to možné?! Vlna rozhorčenia sa upokojí, keď sa vyjasní, že vojaci najprv museli pešo prejsť ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.