Špinavý vzduch každoročne zabije približne päť a pol milióna ľudí, upozorňuje Svetová banka opierajúc sa o údaje Inštitútu pre meranie a analýzu zdravotných dát. Na rebríčku najčastejších príčin predčasnej smrti je špinavé ovzdušie už na štvrtom mieste. Pred ním sú len fajčenie, zlá životospráva a obezita. Dýchanie nezdravého vzduchu má súvislosť so zvýšeným výskytom rakoviny, a rôznymi srdcovými, pľúcnym či dýchacími ochoreniam. Zapríčiňuje dokonca šesťkrát viac úmrtí ako malária.
Svetová banka vyrátala, že v roku 2013 predstavovali predčasné úmrtia ekonomickú stratu okolo 225 miliárd dolárov - a to len kvôli strateným pracovným dňom. Toto číslo pritom nezahŕňalo náklady spojené s liečbou ochorení. Ak prirátame tieto náklady a ak tomu ešte sociálnu podporu či peniaze, ktoré ľudia vynaložia, aby sa vyhli predčasnej smrti zo znečistenia ovzdušia, dostávame sa k číslu päť biliónov dolárov. „Ak by sme zahrnuli aj zdravotné náklady, toto číslo by mohlo byť oveľa vyššie,“ povedal pre Guardian vedúci autor štúdie Urvashi Narain.
Doplácajú najchudobnejší
Narain pritom upozorňuje na to, že na zlé ovzdušie viac doplácajú chudobní. „Rozsah tohto problému je až skľučujúci. Práve chudobní ľudia oveľa častejšie žijú v znečistenom ovzduší a majú aj oveľa menej možností dostať sa ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.“
Okolo 93 percent úmrtí a chorôb zo špinavého ovzdušia sa v roku 2013 vyskytlo práve v rozvojových krajinách, kde bolo až 90 percent populácie vystavených nebezpečne znečistenému ovzdušiu, upozorňuje štúdia.
Miera vonkajšieho znečistenia vzduchu narastá v mnohých krajinách, čo súvisí aj so zvyšujúcim sa počtom áut. Avšak v rozvojových krajinách prispieva k znečisteniu aj to, že mnohé domácnosti používajú na varenie a kúrenie uhlie či drevo.
Medzi ekonomickým rozvojom a znečisteným ovzduším existuje silné prepojenie. V rokoch 1993 až 2013 boli zaznamenané obrovské finančné straty spojené s nevyužitým potenciálom pracujúcich. Krajiny teda prichádzajú o svoje príjmy aj napriek obrovskému pokroku, ktorý dosiahli.
Svetová banka vo svojej štúdií ukázala presné ekonomické straty znečistenia ovzdušia. Napríklad v roku 2013 Čína stratila približne 10 percent svojho hrubého domáceho produktu, India zhruba 7,69 percenta a Srí Lanka a Kambodža okolo osem percent. Uruguay prišiel o 0,03 percenta svojho HDP, čo predstavovalo asi 17 miliónov dolárov a Island, na ktorom žije iba okolo 400-tisíc obyvateľov a ktorý má menej rozvinutý priemysel, stratil asi tri milióny. Táto krajina je pritom najčistejšou na celom svete.
Slovenský vzduch
Asi 92 percent svetovej populácie žije v oblastiach, v ktorých hodnoty znečistenia vzduchu prekročili všetky odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa poslednej Správy o stave životného prostredia na Slovensku z roku 2014, prekračuje aj slovenský vzduch hraničné hodnoty znečistenia.
Napriek tomu sa nám darí pomaly znižovať množstvo takýchto znečisťujúcich látok v ovzduší a rovnako si plníme aj záväzky, ktoré vyplývajú z medzinárodných dokumentov o ochrane ovzdušia. Slovensko dokonca nevyrába žiadne látky, ktoré by poškodzovali ozónovú vrstvu Zeme. Avšak tieto látky, ktoré sa nachádzajú napríklad v rozpúšťadlách a čistiacich prostriedkoch, k nám dovážame.