Bez biznisu planétu nezachránime. K takémuto záveru došla skupina expertov, ktorá vznikla vlani na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Medzi jej členmi boli výkonní riaditelia nadnárodných firiem ako Alibaba či Aviva, ale aj akademici, environmentalisti a filantropi. Zaoberali sa tým, ako sa môžu firmy zapojiť do Cieľov udržateľného rozvoja - celosvetovej agendy OSN, ktorej cieľom je napríklad odstrániť chudobu či posilniť udržateľného rozvoja planéty.
„Dosiahnutie globálnych cieľov by vytvorilo príležitosť zarobiť do roku 2030 v súkromnom sektore prinajmenšom 12 biliónov dolárov,“ uviedli experti vo svojej správe. Okrem toho by Ciele udržateľného rozvoja viedli k vytvoreniu 380 miliónov nových pracovných miest, z ktorých by až 90 percent bolo v menej rozvinutých krajinách. Zjednodušene, ak sa stámiliónom ľudí zlepšia životné podmienky, zvýši sa ich kúpna sila a firmy na tom zarobia. Preto je aj v ich záujme pomôcť dosiahnuť tieto ciele.
Dôležité sú najmä štyri oblasti, na ktoré by sa mali firmy zamerať – energetika, mestá, poľnohospodárstvo a zdravotníctvo. Mark Malloch-Brown, predseda Komisie pre biznis a udržateľný rozvoj, ktorá štúdiu uverejnila, povedal, že aj napriek tomu, že nový americký prezident Donald Trump niekoľkokrát označil klimatickú zmenu za výmysel, „kôň už takpovediac opustil stajňu.“ Narážal na síce pomalú, ale istú zmenu v mnohých sektoroch smerom k zelenej ekonomike.
Tlak na firmy
„Predpokladáme, že vznikne veľký tlak na firmy, aby začali hrať zodpovednú úlohu v spoločnosti, vytvorili slušné a dobre platené pracovné miesta vo svojich továrňach aj úradoch,“ píše sa v štúdii, podľa ktorej bude v celom procese kľúčové transparentné platenie daní. Ďalšie kroky, ktoré komisia navrhla, zahŕňajú spoplatnenie znečistenia cez obchodovanie s emisiami a obmedzenie plytvania s potravinami. Len toto by sa rovnalo 405 miliardám dolárov.
Celkovo by si dosiahnutie cieľov do roku 2030 vyžiado 2,4 bilióna dodatočných investícií, hlavne v infraštruktúre. Štúdia uviedla, že firmy sa stále bránia dlhodobým investíciám a radšej si svoje príjmy nechávajú či menia do podoby dividend. Skupina na záver odporučila tzv. inovatívne financovanie zo súkromných aj verejných zdrojov. „Svetový finančný systém sa musí zlepšiť v investovaní týchto biliónov dolárov práve v oblasti udržateľného rozvoja. Presne to svet teraz potrebuje.“
A čo slovenské firmy?
Podľa Tomáša Horvátha z Platformy mimovládnych rozvojových organizácií je veľa možností, ako sa môže firma pridať k dosiahnutiu Cieľov udržateľného rozvoja. “Môže to byť napríklad inštalovanie filtrov v priemysle, využívanie obnoviteľných zdrojov energie, používanie lokálnych surovín, ekologické balenie výrobkov, recyklovanie, spravodlivé ohodnotenie, zamestnávanie ohrozených skupín v spoločnosti, a podobne.“ Dôležité je, aby si firma zodpovedala otázku: Prispieva moja činnosť k obohateniu (nielen finančnému) všetkých zúčastnených s ohľadom na prostredie, v ktorom svoje podnikanie uskutočňujem?
Poradenstvo slovenským firmám, ktoré majú záujem zapojiť sa do projektov medzinárodných finančných inštitúcií a organizácií, ponúka napríklad program Rozvojmajstri, ktorý existuje pod hlavičkou ministerstva financií v spolupráci s UNDP. Firmy sa môžu uchádzať aj o granty a realizovať svoje aktivity v menej rozvinutých krajinách cez Program podnikateľských partnerstiev, ktorý je vedený Agentúrou SAMRS a ministerstvom zahraničných vecí.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
