Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel a ruský prezident Vladimir Putin dnes v Moskve slávnostne odhalili sochu zosnulého kubánskeho vodcu Fidela Castra.
Rusko je po Alžírsku druhou zastávkou kubánskej delegácie na desaťdňovej ceste po spojeneckých krajinách, s ktorými zástupcovia Havany rokujú o podpore kubánskeho hospodárstva.
"Castro bol charizmatický revolucionár, vynikajúci štátnik a neústupný vodca ostrova slobody," uviedol predseda moskovského zastupiteľstva Alexej Šapošnikov k rozhodnutiu o stavbe pomníka Fidela Castra, ktorý Moskvu naposledy navštívil v roku 1987. Pomník Rusko stál podľa agentúry TASS 20 miliónov rubľov.
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, stavbu pomníka schválila len niekoľko dní pred februárovým útokom na Ukrajinu, po ktorom kubánsky prezident Moskvu podporil.
Kubánsky diktátor Fidel Castro, ktorý zomrel v roku 2016 vo veku 90 rokov, na ostrove vládol po víťazstve kubánskej revolúcie v roku 1959 až do roku 2008.
Castro bol kritikmi označovaný za totalitného vládcu, zatiaľ čo jeho stúpenci ho považovali za symbol nezávislosti a boja proti imperializmu a za človeka, ktorému ostrov okrem iného vďačí za odstránenie negramotnosti či za zavedenie bezplatného zdravotníctva. Jeho budovanie socializmu však nakoniec priviedlo kubánske hospodárstvo ku kolapsu.
Kubánski predstavitelia rokujú v Moskve od soboty a podľa ruského ministerstva hospodárstva Havana prejavila záujem o dovoz ropy, hnojív či obilia.
"Čaká nás krátka, ale intenzívna návšteva priateľov, ktorá otvorí cesty pre našu (sankciami) sužovanú ekonomiku," uviedol k ceste Díaz-Canel a dodal, že cieľom rokovaní bude zmierniť dôsledky krízy po pandémii covidu-19 na kubánske hospodárstvo a tiež účinky amerických sankcií.
Podľa agentúry EFE ide o najvýznamnejšiu zahraničnú cestu kubánskej vlády od začiatku pandémie covidu-19. V delegácii, ktorá po Rusku navštívi ešte Turecko a Čínu, sú okrem iného ministri hospodárstva, obchodu, energetiky, zahraničia či zdravotníctva.
Pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia turistiky, od ktorej je kubánske hospodárstvo z veľkej časti závislé, ešte zhoršili už takú zlú životnú úroveň značnej časti Kubáncov.
K nedostatku základného tovaru vrátane potravín či liekov sa v poslednom viac ako roku pridali čoraz častejšie a dlhšie výpadky dodávok elektriny, ktoré trvajú aj desať hodín.
Problémy s dodávkami elektrickej energie na Kube sú spôsobené zastaranou a nedostatočne udržiavanou energetickou infraštruktúrou a vlani v júli prispeli k najväčším protivládnym demonštráciám za tri desaťročia. Komunistická vláda protesty potlačila a stovky ľudí kvôli nim tamojšie súdy poslali do väzenia.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Prisoners Defenders je v súčasnosti na Kube viac ako tisíc politických väzňov. Španielsky denník El País uvádza, že z Kuby za posledný rok emigrovalo na 180-tisíc ľudí a ide tak o najväčší exodus v histórii ostrova.