Oleh Duda je chirurg, ktorý sa vo lvovskej nemocnici venuje starostlivosti o pacientov s rakovinou. Nedávno bol uprostred zložitej a nebezpečnej operácie, keď počul v blízkosti výbuchy. O chvíľu neskôr zhasla svetlá. Nemal inú možnosť ako pokračovať v práci s čelným svietidlom. Za tri minúty naskočil generátor a svetlá sa znovu rozsvietili, pôsobilo to však ako večnosť, napísala agentúra AP.
"Tie osudné minúty mohli stáť pacienta život," vyhlásil Duda o chirurgickom zákroku z 15. novembra, keď pacientovi operoval jednu z hlavných tepien. Rusko vtedy spustilo ďalšiu raketovú paľbu na ukrajinskú energetickú sieť a poškodilo takmer 50 percent energetických zariadení v krajine. Výpadok v dodávkach elektrického prúdu postihol tiež západoukrajinský Ľvov.
Zasiahli už tak poškodený systém
Ničivé útoky, ktoré pokračovali aj minulý týždeň a opäť uvrhli krajinu do temnoty, narušili systém zdravotnej starostlivosti, už tak poznačený rokmi korupcie, zlým hospodárením, pandémiou covidu-19 a deviatimi mesiacmi vojny. Plánované operácie sa odkladajú, záznamy o pacientoch nie sú kvôli výpadkom internetu k dispozícii a zdravotníci museli pri vyšetrení pacientov v tmavých miestnostiach používať baterky.
Minulý týždeň kyjevský kardiologický ústav zverejnil na svojej facebookovej stránke video, na ktorom chirurgovia operujú srdce dieťaťa, pričom jediné svetlo im poskytovali čelové svetlá a svietidlo na batérie. "Radujte sa, Rusi, na stole leží dieťa a počas operácie úplne zhasla svetlá," komentuje situáciu na videu riaditeľ inštitútu a lekár Borys Todurov. "Teraz zapneme generátor - bohužiaľ to bude trvať niekoľko minút," dodal.
Útoky zasiahli nemocnice a ambulantné zdravotnícke strediská tiež na juhovýchode Ukrajiny. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý týždeň uviedla, že od 24. februára, keď ruské vojská vtrhli na Ukrajinu, do 23. novembra overila najmenej 703 útokov na zdravotnícke zariadenia. Moskva vytrvalo odmieta obvinenia, že sa zameriava na civilné zariadenie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov minulý týždeň opäť trval na tom, že Rusko cieli len na objekty "priamo či nepriamo súvisiace s vojenskou silou".
Lenže práve minulý týždeň pri údere na pôrodnicu v nemocnici v meste Vilňansk v Záporožskej oblasti na juhovýchode krajiny zahynul novorodenec a dvaja lekári boli ťažko zranení. V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zahynuli dvaja ľudia po tom, ako ruské sily ostreľovali polikliniku.
Duda medzitým opísal zo Ľvova, že výbuchy boli tak blízko nemocnice, až "sa triasli steny" a lekári aj pacienti museli zísť do krytu v pivnici - čo sa deje vždy, keď sa rozozvučia sirény. Nemocnica, ktorá sa špecializuje na liečbu rakoviny, vykonala v ten deň iba desať zo 40 plánovaných operácií.
V nedávno oslobodenom juhoukrajinskom Chersone, ktorý sa po ústupe Ruska ocitol bez prúdu, predstavujú skutočnú výzvu pre tamojších zdravotníkov zastavené výťahy. Musia znášať nepohyblivých pacientov dole po schodoch obytných domov a potom ich zase vynášať hore na operačné sály. Lekári v meste, kde sa koncom novembra začína stmievať po 16. hodine, používajú čelové svetlá, svetlá z telefónov a baterky. V niektorých nemocniciach nefunguje kľúčové vybavenie.
Tmavé chodby nemocníc
Minulé utorka ruské údery na mesto zranili 13-ročného Artura Voblikova a lekári mu museli amputovať ruku. Zdravotníci niesli mladíka temnými schodiskami detskej nemocnice na operačnú sálu na šiestom poschodí. "Nefungujú dýchacie prístroje, nefunguje röntgen... Je tu len jeden prenosný ultrazvuk a ten neustále prenášame," opisuje lekár Volodymyr Mališčuk, vedúci chirurgického oddelenia detskej nemocnice v Chersone.
Generátor, ktorý detská nemocnica používa, sa minulý týždeň pokazil a zdravotnícke zariadenie zostalo hodiny bez dodávok energie. Lekári balia novorodenca do prikrývok, pretože nefunguje kúrenie, približuje zástupkyňa vedúceho oddelenia intenzívnej starostlivosti Olha Piljarská. Podľa lekárky Maji Mendelovej sťažuje nedostatok tepla aj operácia. "Nikto nepoloží pacienta na operačný stôl, keď sú teploty pod nulou," uviedla.
Minister zdravotníctva Viktor Ljaško v piatok povedal, že sa neplánuje uzavretie žiadnej z nemocníc v krajine, nech už bude situácia akokoľvek zlá. Úrady však podľa neho budú "optimalizovať využitie miest a kumulovať všetko nevyhnutné v menších priestoroch" kvôli ľahšiemu vykurovaniu. Do všetkých ukrajinských nemocníc boli podľa neho dodané dieselové alebo plynové generátory a v najbližších týždňoch dostanú ďalších 1100 generátorov, ktoré poslali západní spojenci. V súčasnosti majú podľa ministra nemocnice dostatok paliva na sedem dní. Potrebné sú však podľa neho ďalšie záložné generátory. Generátory sú navrhnuté tak, aby fungovali krátky čas - tri až štyri hodiny, ale výpadky prúdu môžu trvať až tri dni, povedal Ljaško.
Na nedávno znovudobytých územiach sa zdravotnícky systém spamätáva z niekoľkomesačnej ruskej okupácie. Prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil ruské sily z uzavretia zdravotníckych zariadení v Chersonskej oblasti a rabovania zdravotníckeho vybavenia - dokonca aj sanitiek. Lekárka Olha Kobevková, ktorá sa nedávno vrátila z oslobodených miest Chersonskej oblasti, kam priviezla humanitárnu pomoc, sa vyjadrila podobne ako Zelenskyj. "Rusi ukradli zo zdravotníckych zariadení dokonca aj uteráky, prikrývky a obväzy," uviedla.
V Kyjeve väčšina nemocníc funguje ako obvykle, pričom sa čiastočne spoliehajú na generátory. Menšie súkromné ordinácie a zubárske kliniky však majú pri poskytovaní starostlivosti pacientom ťažkosti. Kyjevský zubár Viktor Turakevič musí presúvať aj naliehavé termíny, pretože výpadky prúdu v ordinácii trvajú najmenej štyri hodiny denne a objednaný generátor dorazí až o niekoľko týždňov.
Výpadky prúdu tiež sťažili prístup k online záznamom pacientov a systém ministerstva zdravotníctva, ktorý uchováva všetky údaje, bol nedostupný, opísala Kobevková, ktorá pracuje v západoukrajinskom meste Černivci. Duda poznamenal, že traja lekári a niekoľko zdravotných sestier z jeho nemocnice odišlo liečiť ukrajinských vojakov na front. "Vojna zasiahla každého lekára na Ukrajine, či už na západe alebo na východe, a miera bolesti, ktorej denne čelíme, je ťažko merateľná," povedal Duda.
WHO minulý týždeň uviedla, že ukrajinský zdravotnícky systém čelí "doteraz najtemnejším dňom vojny". Deje sa tak v čase rastúcej energetickej krízy, nástupu chladného zimného počasia a ďalších problémov. "Tohtoročná zima ohrozí životy miliónov ľudí na Ukrajine," vyhlásil šéf európskej pobočky WHO Hans Kluge. Predpovedal, že ďalšie dva až tri milióny ľudí môžu opustiť svoje domovy v snahe nájsť teplo a bezpečnosť, pričom budú čeliť zdravotným ťažkostiam vrátane respiračných infekcií, ako je covid-19, zápal pľúc a chrípka.