Stratégiou ruského prezidenta Vladimira Putina je vojnu na Ukrajine čo najviac natiahnuť a spojenci Kyjeva mu to musia prekaziť, uviedol v rozhovore so stanicou Slobodná Európa estónsky minister zahraničia Urmas Reinsalu.
Spojenci by to však mali dosiahnuť zvýšením dodávok ťažkých zbraní na Ukrajinu, nie vyvíjaním tlaku na Kyjev, aby súhlasil s rokovaním s Ruskom a robil mu ústupky.
"Teraz to vyzerá, že Putinov strategický cieľ, na ktorý si vsadil, je vojnu natiahnuť. A my ju musíme ukončiť skôr, "povedal Reinsalu novinárom stanice v Bukurešti, kde rokujú ministri zahraničia krajín NATO.
Zbrane pre Ukrajinu
"Ale nie tak, že budeme Ukrajinu nútiť k pseudomierovým rozhovorom a ústupkom, ale že jej naopak poskytneme viac ťažkých zbraní vrátane prostriedkov protivzdušnej obrany, vrátane rakiet dlhého doletu bez toho, aby sme požadovali akékoľvek politické záruky, vrátane tankov," dodal.
Na otázku, či vníma tlak vyvíjaný Západom na Ukrajinu, aby sa vrátila k mierovým rozhovorom s Ruskom, odpovedal šéf estónskej diplomacie záporne.
"Nie, žiadne oficiálne vyjadrenia zo západných metropol v tomto zmysle neboli a dúfam, že to tak aj zostane," povedal. Na jar však napríklad ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že sa francúzsky prezident Emmanuel Macron snaží Putinovi pomôcť zachovať si tvár za cenu ústupkov zo strany Ukrajiny.
Macron pri svojej júnovej návšteve v Kyjeve povedal, že Západ Ukrajinu do kompromisov nútiť nebude. Rusko-ukrajinské rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa skončili na jar bez toho, aby priniesli výsledky.
Izolácia Ruska
Západ by podľa estónskeho ministra zahraničia mal pokračovať v izolovaní Ruska a pozorne počúvať to, čo hovoria o vojne s Ruskom ukrajinskí lídri.
"Po prvé úplné oslobodenie celého ukrajinského územia. Po druhé, odškodnenie zo strany štátu agresora všetkých spôsobených strát. A po tretie spravodlivosť. Tí, čo zodpovedajú za tento akt agresie, sa musia postaviť pred tribunál, "dodal estónsky minister.
Reinsalu v pondelok spoločne so šiestimi ďalšími ministrami zahraničia z Pobaltia a Škandinávie navštívil Kyjev. V súvislosti s touto návštevou povedal, že Európska únia by mala zvýšiť podporu Ukrajine, a namiesto asi 0,2 percenta svojho HDP vynakladať na vojenskú pomoc napadnutej krajine jedno percento.